Muž, ktorý zomrel postojačky

BOŽÍ SLUŽOBNÍK JÁN HAVLÍK – KANDIDÁT NA BLAHOREČENIE

Helena Sláviková: Zomrel postojačky
Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2010

Nedávne časy komunistickej totality sa niesli v znamení protináboženského boja. Mnohí veriaci trpeli, boli utláčaní a prenasledovaní, stali sa obeťou diskriminácie i vykonštruovaných súdnych procesov, pritom mnohí z nich prejavili statočnosť, nevzdali sa svojho presvedčenia za žiadnu cenu. K takýmto hrdinom a mučeníkom za vieru patrí aj Ján Havlík, ktorý veľkú časť svojho pomerne krátkeho života (1928–1965) strávil za múrmi väzníc a pracovných táborov.

Veľkou túžbou Janka Havlíka bolo stať sa misijným kňazom. To ho priviedlo do Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Stal sa chovancom vincentínskej apoštolskej školy v Banskej Bystrici, kde v roku 1949 zmaturoval. Chcel pokračovať v štúdiách ako bohoslovec, ale to mu nevyšlo. Komunistická moc zmarila jeho plány. Keď došlo k násilným zákrokom proti kláštorom a rehoľníkom, rozhodol sa spolu s niekoľkými ďalšími spolubratmi študovať teológiu súkromne, teda tajne, popri zamestnaní: „Z bytu pod nitrianskou Kalváriou, obývaného šesťčlennou skupinkou niekdajších bystrických chovancov, tak spontánne vzniklo čosi ako malý súkromný seminár...“

Znova sa však prejavila zlovôľa štátnej moci. Koncom októbra 1951 všetkých členov skupiny zatkli, obžalovali a následne odsúdili. Ján Havlík si za „trestný čin velezrady“ vytrpel naozaj dosť – prepustený bol až v roku 1962. Fyzické a psychické trýznenie a kruté podmienky vo väzení zanechali následky, na slobodu sa dostal s vážne podlomeným zdravím, smrteľne chorý... Zomrel vo veku 37 rokov: „Stalo sa to v doobedňajších hodinách dňa 27. decembra 1965. Zomrel postojačky. Našli ho v jednej zo skalických bočných uličiek poloopretého o akési domové popolnice... Bolo mrazivo, ale slnko svietilo o to jasnejšie.“

Helena Sláviková v úvode svojej publikácie o Jánovi Havlíkovi konštatuje, že o tomto výnimočnom svedkovi viery vyšiel už celý rad textov, preto sa zameriava najmä na tie fakty z jeho života, ktoré ešte neboli zverejnené, čerpajúc z archívnych dokumentov, konkrétne z jeho vyšetrovacieho, súdneho, väzenského aj trestného spisu. Čitateľ sa tak môže vnoriť do krátkeho, ale strhujúceho životopisu, ktorým sa ako červená niť tiahne pevná viera a z nej plynúca zásadovosť, vernosť ideálu.

V živote človeka, ktorý verne slúži Bohu, sa všetko napokon obráti na dobré. Janko Havlík netrpel zbytočne. Jeho boj nebol márny, jeho príklad pomáha mnohým. Chcel dobro, zlu nepodľahol. Nedal sa zlomiť, vytrval v dobrom až do konca. Na otázku väzniteľov, čo ho viedlo k „trestnej činnosti“, odpovedal: „Pohnútky môjho skutku boli čisto náboženské. Moja činnosť pramenila z nadprirodzených pohnútok.“

Česť a úcta jeho pamiatke!

Ján Maršálek

::

Odporúčané:

Pamätajme na zločiny komunizmu

Svedectvo o martýriu

Výzva na pokánie

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.