Rovní a rovnejší?

Každý nech si hľadá svoje vlastné právo, nech však pritom hľadí naľavo aj vpravo...

Vlado Gregor

Často sa teraz hovorí o požehnaní pluralizmu a multikultularizmu. Ako obyčajne, takéto tvrdenia a uisťovania nemajú v sebe len háčik, ale priam lodný hák, a vôbec nie kotvu, ktorá drží veci pohromade.

Vezmime si len problém právneho pluralizmu. Už v príbehu odsúdenia Ježiša Krista vidíme prekliatie rôzneho práva. Jedno právo totiž platilo pre rímskych občanov, iné pre ostatný plebs a či vulgus, teda pre bandu nesvojprávnu.

Rôzne právne systémy a či len normy a pravidlá si utvárajú skupiny v rámci svojom a svojich prívržencov. Iné je zvykové právo, iné kodifikované, iné právo v rámci rómskej komunity, iné v židovskej obci, iné je kánonické a iné svetské právo. A už úplne iné je právo šaría a vôbec právne systémy v totalitných štátoch a ideológiách.

Oficiálne platilo za socializmu pre všetkých rovnaké právo, ale v rámci komunistickej strany isteže platili aj vnútorné normy. Mohli to byť aj prísnejšie nároky, ale určite aj nezaslúžené výsady a protekcie. To nemôže robiť dobrú krv – odlišné normy, výlučné nároky a exkluzívne výsady môžu v konečnom dôsledku viesť len ku katastrofe. A teórie o špeciálnych právach pre všetkých „rôznych, mimoriadnych a extraordinárnych“ vedú k absurdite. Má mužský transvestita právo chodiť na ženský záchod a strašiť tam malé dievčatká? Nie sú takéto a podobné „práva“ zneužiteľné?

Som presvedčený o tom, že výnimky a výhody musia byť v každom jednom prípade riadne odôvodnené a nesmú odporovať zdravému rozumu, ináč prinesú všetko zlé práve tým, ktorých chcú zvýhodňovať. V žiadnom prípade nemôžeme minorite tolerovať niečo iné a viac ako ostatným ľuďom, pretože to logicky smeruje k pogromom, násiliu a braniu spravodlivosti do vlastných, občas špinavých a krvavých rúk, a tiež k rozhodovaniu nekvalifikovaných, hlúpych a nahnevaných hláv.

My si môžeme v rámci nášho vierovyznania, skupiny či mafie určovať nejaké normy, ale nemôžeme rešpekt k nim vyžadovať od iných, vydierať ich a znevýhodňovať. Prichádza potom sebaobrana – a je otázka, nakoľko oprávnená, ospravedlniteľná, alebo aspoň pochopiteľná.

Právny štát tu nebol ani za Hitlera, ani za Stalina a tí, čo pod nimi trpeli, sa bránili ako mohli a vedeli. Nemôžeme teda jedným dychom odsudzovať a donekonečna rozoberať to, čo sa dialo za prvej Slovenskej republiky a zároveň nielen mlčať, ale aj klamať o tom, čo sa tu dialo v rokoch päťdesiatych a už aj predtým. Takisto nemôžeme neustále hovoriť len o krivdách, ktoré sa stali židovskej minorite a nebrať do úvahy výsadné a zvýhodnené postavenie, ku ktorému sa táto minorita dlhodobo a možno aj zaslúžene v určitých regiónoch a odvetviach prepracovala. Ťažko viniť špeciálne kresťanov za antisemitizmus a či len antipatie, keď podobné obmedzujúce, ba až likvidujúce tendencie sa vyskytovali dávno predtým. Spomeňme len antickú Alexandriu, kde si vyššie spomenutí žiadali ešte väčšie výhody a práva, než už dovtedy používali i zneužívali.

Všetky tie nebezpečenstvá zle chápanej vyvolenosti a neprávom presadzovanej nerovnosti sú ako večné memento a stále aktuálna výstraha zobrazené aj v biblických príbehoch, anekdotách a historkách.

Táto úvaha nechce byť komentovaním minulosti, ale výstrahou do budúcnosti a poukazom na to, že cesta k jednému ovčincu a jedinému pastierovi nemôže spočívať v zvýhodňovaní nejakej výlučnej, „požehnanejšej a vyvolenejšej“ skupiny ľudí. Bez ohľadu na to, či sú to kresťania, židia, moslimovia, tmavomodrí, bledomodrí a či ešte úplne iní so svojimi zvykmi, právami, nadprávami a z toho vyplývajúcimi neprávami pre všetkých iných a ostatných.

Modlime sa a prosme a všetky ťarchy si navzájom nosme!

Vlado Gregor

::

Úvahy o spoločnosti:

Ľudovít Košík: Spoločnosť v slepej uličke

Vlado Gregor: O profesoroch a taxikároch

Pavel Duraj: O teórii chaosu

Karol Dučák: Kam to speješ, Rakúsko?

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.