Slovo na nedeľu (76)

Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.

(Lk 16, 20)

Nie každému je dopriate pobývať na zemi v pohode a v blahobyte. Sociálne rozdiely boli vždy. Aj za čias Pána, a sú zreteľné aj dnes. Niekto si po celý život užíva, má takmer všetko, čo si môže zmyslieť. Naproti tomu iný žije v biede. Má nielen nedostatok základných životných potrieb, ale navyše je ešte aj poznačený bolesťou a utrpením.

Presne takýto príbeh opisuje evanjelista Lukáš. Dvaja muži: boháč a Lazár. Ten prvý si užíva, žije v blahobyte a hojnosti. Jeho srdce je však zatvrdnuté, bezcitné. Môžeme povedať – je to egoista najhrubšieho zrna, lakomec. Bol slepý a hluchý, nevidel, nechcel vidieť hladného a chorého Lazára. Nepočul jeho stony a nárek. Nevšímal si ho. Mal hojnosť a nič iné ho nezaujímalo.

Lazár – človek, ktorý sa mohol cítiť ako úplne zabudnutý, nepotrebný, odvrhnutý na okraj záujmu. Na okraj spoločnosti. Príde však to, čomu sa nik nemôže vyhnúť. Smrť. Obaja prichádzajú na „druhý breh“. A nastáva okamih pravdy – Lazár sa ocitá v nebi:  „Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona“ (Lk 16, 22 a).

A potom: „Zomrel aj boháč a pochovali ho“ (Lk 16, 22 b). Príbeh pokračuje ďalej: „A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ (Lk 16. 23–24).

Život boháča a Lazára dostáva úplne inú dimenziu. Všetko sa obráti. Lazár je v nebi a je mu dopriate všetko, ba aj viac, o čo bol ochudobnený. A boháč – ostáva na opačnej strane a zakúsi omnoho viac bolestí ako chudák Lazár. A okrem toho je medzi nimi veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť z jednej strany na druhú (porov. Lk 16, 26).

Príbeh je skončený. Nedá nijako zmeniť. Pán odplatil Lazárovi všetky strádania a naopak, boháčovi dal možnosť skúsiť to, čo dovtedy nepoznal.

Majme otvorené oči a všimnime si, či náhodou aj pri našich dverách nie je Lazár, ktorý potrebuje od nás trošku pomoci... Dokážem pomôcť iným a viem sa podeliť?

Nebyť nevšímavým voči chudobným a chorým! A hlavne – vedieť pomôcť! Majme na pamäti, že každý náš skutok bude spravodlivo posúdený a ohodnotený.

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (75)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.