Slovo na nedeľu (81)

Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.

(Ž 25, 3)

Kráčať po cestách Pána. Ale ktoré to sú? Ako viem, že práve tá moja cesta, je tá správna, tá, ktorá vedie k jedinému cieľu, po ktorom túžime – k Pánovi? K Ježišovi Kristovi. K Bohu. Môžem s istotou povedať, že cesta, ktorú som si vybral, bude korunovaná úspechom?

Skutočne, ťažká úloha. Celý svoj život dúfame, že sme nevybočili, že kráčame pevne za cieľom. Je mnoho ťažkostí, ktoré počas života budeme zvládať. Cesta každého jedného z nás je originálna. Ani jedna sa nepodobá tej druhej. Koľko ľudí, toľko možností.

Pán je veľkorysý, dobrý a spravodlivý, nenechá nás dlho tápať. Pomáha nám svojimi vnuknutiami a zábleskami, ktoré rezonujú v našej duši. Pán nás vyvedie, keď začneme blúdiť. Pán nechce, aby sme sa od neho vzdialili. Chce, aby sme boli stále v Jeho blízkosti. Nenecháva nás osamotených, ale je našim verným sprievodcom. Písmo a Pánove skutky sú majákom, ktorý nám určuje smer.

Nebráňme sa stretnutiam s Pánom. Využívajme modlitbu a nebojme sa Pána pýtať a pýtať... Boh je ku každému spravodlivý. Nepozná protekciu a neprávosť. Jeho cesty sa nám môžu zdať ťažké, nezvládnuteľné. Ale to je iba naoko. Uvedomme si, že bez ťažkostí si nič nevieme vážiť. Musíme obetovať množstvo svojich síl, aby sa nám darilo ísť po cestách Pána. Na ceste k Pánovi zažijeme útrapy, bolesť... Budeme si možno zúfať a prosiť Pána: „Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli a nenávidia ma ukrutne“ (Ž 25, 19). Nás to však nemôže odradiť. Musíme vedieť, že Jeho cesty sú vytýčené Pánovým utrpením a Jeho smrťou. Sú vyznačené krvou, ktorú za nás vylial. Tá svieti, žiari a nikdy, nikdy sa z našej zeme nestratí.

Robert Hakala

::

Pod krížom (meditácia)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.