Tretia časť fatimského tajomstva – fakty a mýty

Karol Dučák

V súvislosti so stým výročím zjavení Panny Márie vo Fatime znovu ožili konšpiračné teórie o tom, že Apoštolský stolec údajne nepublikoval v plnom rozsahu text tretej časti fatimského tajomstva v takej podobe, ako ho spísala 3. januára 1944 sestra Lucia dos Santos. A to aj napriek tomu, že zverejnenie jeho plného znenia potvrdili také osobnosti Katolíckej cirkvi ako pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI., nedávno zosnulý bývalý vatikánsky hovorca Joaquín Navarro Valls, sekretár Kongregácie pre náuku viery Tarcisio Bertone, ako aj samotná sr. Lucia dos Santos.

Tieto, ale aj iné katolícke osobnosti sú často obviňované z údajného zámerného krátenia tretej časti tajomstva, napísaného sr. Luciou dos Santos. Aj keď je vylúčené, aby takíto hodnostári Katolíckej cirkvi, či dokonca samotná vizionárka, klamali v takej závažnej veci, majú konšpiračné teórie o údajnom krátení úplného znenia tretej časti fatimského tajomstva mimoriadne dlhú životnosť. Čo to spôsobilo? Dôvodov je viac, predovšetkým však príliš dlhé váhanie pápežov, ale napokon aj samotnej sestry Lucie, so zverejnením tohto tajomstva. 

Ako k tomu došlo?

Aj keď sú okolnosti týkajúce sa tretej časti fatimského tajomstva všeobecne známe, nezaškodí si ich aspoň stručne zopakovať. Celé tajomstvo bolo fatimským pastierikom odhalené 13. júla 1917 v Cova da Iria. Kým však prvé dve časti tajomstva spoznal svet už dávno, tretiu časť tajomstva zverejnil pápež Ján Pavol II. až na prelome druhého a tretieho tisícročia, presnejšie v roku 2000. Táto časť tajomstva bola teda zverejnená po uplynutí 83 rokov od samotného zjavenia. Tento zbytočne dlhý odklad priviedol vodu na mlyn mnohým milovníkom senzácií a konšpiračných teórií, ktorí s horúčkovitým úsilím hľadali tajomstvá tam, kde žiadne neboli.

Čo spôsobilo takýto zbytočne dlhý odklad zverejnenia?

Celú kauzu od začiatku zauzlila samotná sr. Lucia, ktorá sa na zapísanie tretej časti tajomstva dlho nedokázala odhodlať. Táto časť nadväzuje na obsah prvých dvoch častí fatimského tajomstva a obsahuje pochmúrnu víziu utrpenia Cirkvi vrátane zabitia pápeža, ktorému mohlo zabrániť iba všeobecné pokánie ľudstva. Sr. Lucia položila toto tajomstvo na papier na príkaz biskupa Correiu da Silvu až 3. januára 1944, teda takmer 27 rokov po samotnom zjavení. Na obálku so svojím svedectvom však napísala, že tajomstvo môže byť odhalené až po roku 1960. Keď sa v roku 2000 sekretár Kongregácie pre náuku viery Tarcisio Bertone pýtal sr. Lucie, či takto konala na príkaz Panny Márie, autorka svedectva podľa dokumentácie v materiáloch Kongregácie pre náuku viery, prístupných na internetovej stránke Svätého stolca, odvetila: „Năo foi Nossa Senhora; fui eu que meti a data de 1960 porque, segundo intuiçăo minha, antes de 1960 năo se perceberia, compreender-se-ia somente depois. Agora pode-se compreender melhor. Eu escrevi o que vi; năo compete a mim a interpretaçăo, mas ao Papa.“ (1)

Slovenský preklad tejto odpovede znie: „Nebola to Naša Pani, ale bola som to ja, ktorá som napísala rok 1960, pretože podľa mojej intuície pred rokom 1960 by to nebolo pochopené. Budú to môcť pochopiť až neskôr. Teraz to možno lepšie pochopiť. Napísala som, čo som videla, interpretácia nepatrí mne, ale pápežovi.“ (2)

Sestra Lucia teda mala v princípe dobrý úmysel, ťažko sa však s jej rozhodnutím plne stotožniť.

Objektívne je potrebné konštatovať, že rozhodnutie sr. Lucie malo pre Katolícku cirkev neblahé následky a prinieslo vodu na mlyn senzáciechtivým tvorcom rôznych konšpiračných konštrukcií, ktoré Cirkvi ani v najmenšom neprospeli. Sr. Lucia teda svojím počínaním Cirkvi možno viac ublížila ako pomohla. História už neraz dokázala, že informačné vákuum a absencia hodnoverných faktov vždy zákonite vytvára priestor pre špekulácie. Cirkvi nikdy neprinieslo skutočný osoh utajovanie skutočností, hádam s výnimkou citlivých osobných záležitostí. Považovala sr. Lucia za takúto citlivú osobnú záležitosť víziu o zabití pápeža? Ťažko povedať. Keďže je už po smrti, sotva sa niekedy dozvieme skutočnú príčinu prieťahov vizionárky z Fatimy so zverejnením jej rukopisu.

Sestra Lucia však nebola jediná, kto zauzlil osud tretej časti fatimského tajomstva. Jej rukopis ďalších trinásť rokov uschovával v zapečatenej obálke biskup z Leirie. V záujme lepšej ochrany však uvedená obálka skončila 4. apríla1957 v tajnom archíve Posvätného ofícia, pričom autorka rukopisu bola o tomto postupe informovaná biskupom z Leirie. Odtiaľto sa obálka 17. augusta 1959 dostala do rúk pápeža Jána XXIII. Doručil mu ju so súhlasom kardinála Alfreda Ottavianiho otec Pierre Paul Philippe OP, komisár Posvätného ofícia.

Pápež Ján XXIII. bol však ďalším v poradí osôb, ktoré osud tretej časti fatimského tajomstva zbytočne zauzlili. Rozhodol sa totiž obálku vôbec neotvárať a vrátil ju v zapečatenom stave Posvätnému ofíciu. Prvým, kto čítal rukopis sr. Lucie, sa takto stal až jeho nástupca Pavol VI., ktorý síce obálku dňa 27. marca 1965 otvoril a rukopis prečítal spolu so zástupcom štátneho sekretariátu Mons. Angelom Dell´Acqua, z nepochopiteľných dôvodov sa však rozhodol text nepublikovať a vrátiť ho do Vatikánskeho tajného archívu.

A tak prvým pápežom, ktorý sa rozhodol prelomiť mlčanie, bol až pápež Ján Pavol II., ktorýsi vyžiadal obálku s treťou časťou tajomstva po atentáte, spáchanom naňho 13. mája 1981.

Dňa 18. júla 1981 prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Franjo Šeper, odovzdal členovi štátneho sekretariátu arcibiskupovi Eduardovi Martinezovi Somalovi dve obálky. Jedna bola biela a obsahovala originálny pôvodný rukopis sestry Lucie v portugalčine, v druhej, oranžovej, bol jeho preklad do taliančiny. Pápež sa oboznámil s obsahom tretej časti tajomstva a 11. augusta 1981 Mons. Martinez vrátil obe obálky do archívu Posvätného ofícia.

Energický pápež Ján Pavol II. sa hneď rozhodol pre zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a zostavil aj modlitbu na obrad, definovaný ako „akt odovzdania“, ktorý bol naplánovaný na slávnosť Turíc 7. júna 1981 v Bazilike Santa Maria Maggiore.

Pápež sa pôvodne plánoval osobne zúčastniť tohto aktu, okolnosti mu to však znemožnili. Preto bolo jeho posolstvo vysielané v rozhlase. Text, vzťahujúci sa na akt, má v slovenskom preklade nasledovné znenie:

„Matka všetkých ľudí a národov, ty poznáš všetky ľudské utrpenia a nádeje, ty materinsky preciťuješ všetky boje medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a temnotou, ktoré trápia svet. Prijmi naše volanie, ktorým sa v Duchu Svätom obraciame priamo na tvoje Srdce, a objím láskou Matky a Služobnice Pána všetkých, čo toto objatie najviac očakávajú, a spolu s nimi tých, ktorých prejav odovzdania zvlášť očakávaš. Prijmi pod svoju materinskú ochranu celú ľudskú rodinu, ktorú s láskou zverujeme tebe, Matka. Nech sa pre všetkých priblíži čas mieru, slobody, čas pravdy, spravodlivosti a nádeje.“ (3)

O rok neskôr,13. mája 1982, pápež tento akt zopakoval počas ďakovnej púte do Fatimy. Keďže však chcel čo vernejšie splniť žiadosť Panny Márie o zasvätenie, pápež dňa 25. marca 1984 na Námestí sv. Petra v duchovnom spojení s biskupmi celého sveta zasvätil Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu ľudí a národy celého sveta, pričom kládol dôraz na národy, ktoré si Panna Mária obzvlášť želala zasvätiť. Pápež pritom myslel predovšetkým na národy Ruska, aj keď túto najväčšiu krajinu sveta explicitne nemenoval.

Konkrétne znenie tohto zasvätenia tak, ako ho predniesol pápež Ján Pavol II., je v slovenskom preklade nasledovné:

„A tak, Matka ľudí a národov, ty, ktorá poznáš všetky ich bolesti a nádeje, ty, ktorá matersky cítiš všetky boje medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a temnotou, ktoré sužujú súčasný svet, prijmi náš hlas, ktorým sa pohnutí Duchom Svätým obraciame priamo na tvoje Srdce: objím s láskou Matky a Služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý ti zverujeme a zasväcujeme, plní nepokoja nad pozemským a večným osudom ľudí a národov. OSOBITNE TI ZVERUJEME A ZASVÄCUJEME TÝCH ĽUDÍ A TIE NÁRODY, KTORÉ TOTO ZVERENIE A TOTO ZASVÄTENIE ZVLÁŠŤ POTREBUJÚ. ,Pod tvoju ochranu sa utiekame, Svätá Božia Rodička! Neodmietni prosby nás, čo sme v skúškach!´

Hľa stojíme pred tebou, Matka Krista, pred tvojím Nepoškvrneným Srdcom, a túžime sa spolu s celou Cirkvou zjednotiť v zasvätení, ktoré z lásky k nám učinil tvoj Syn voči svoju Otcovi. ,Pre nich sa ja sám posväcujem...`, povedal, ,aby boli aj oni posvätení v pravde...` (Jn 17, 19). Chceme sa v tomto zasvätení sveta a ľudí zjednotiť s naším Vykupiteľom – v zasvätení, ktoré v jeho božskom Srdci má moc dosiahnuť odpustenie a priniesť nápravu.

Sila tohto zasvätenia trvá po všetky veky a objíma všetkých ľudí a národy, prekonáva každé zlo, ktoré je duch temnôt schopný prebudiť v ľudskom srdci a v ľudských dejinách a ktoré v našich časoch skutočne prebudil.

Ach, ako hlboko cítime potrebu zasvätenia ľudstva a sveta: pre náš súčasný svet, v jednote so samým Kristom! Na Kristovom vykupiteľskom diele má mať svet účasť prostredníctvom Cirkvi. Vyjadruje to aj tento Rok vykúpenia: mimoriadne jubileum Cirkvi. Buď zvelebená v tomto Svätom roku nad všetky stvorenia ty, Služobnica Pánova, ktorá si na svete najplnším spôsobom poslúchla Božie volanie! Buď pozdravená ty, ktorá si plne zjednotená s vykupiteľským zasvätením tvojho Syna!

Matka Cirkvi! Osvecuj Boží ľud na cestách viery, nádeje a lásky! OSVECUJ ZVLÁŠTNYM SPÔSOBOM NÁRODY, KTORÝCH ZASVÄTENIE A ODOVZDANIE SA TEBE OČAKÁVAŠ OD NÁS. Pomôž nám žiť v pravde zasvätenia celej ľudskej rodiny a súčasného sveta Kristovi. Zverujeme ti aj samotné zasvätenie sveta, vkladajúc ho do tvojho materinského Srdca. Ó, Nepoškvrnené Srdce! Pomôž nám víťaziť nad hrozbami zla, ktoré sa tak ľahko zakoreňuje v srdciach ľudí, vo svojich nesmiernych dôsledkoch hrozí súčasnému životu, a zdá sa, že uzatvára východisko do budúcnosti! Od hladu a vojny, osloboď nás! Od nukleárnej vojny, od nevypočítateľného sebazničenia, od každého druhu vojny, osloboď nás! Od hriechov proti ľudskému životu od jeho počiatku, osloboď nás! Od nenávisti a od ponižovania dôstojnosti Božích detí, osloboď nás! Od každého druhu nespravodlivosti v spoločenskom, národnom a medzinárodnom živote, osloboď nás! Od ľahkosti, s ktorou prekračujeme Božie prikázania, osloboď nás! Od snáh zatieniť v srdciach ľudí samotnú Božiu pravdu, osloboď nás! Od straty svedomia, citlivého na dobro a zlo, osloboď nás! Od hriechov proti Duchu Svätému, osloboď nás! Prijmi, Matka Kristova, toto volanie plné utrpenia všetkých ľudí! Plné utrpenia celých spoločností! Pomôž nám v sile Ducha Svätého víťaziť nad každým hriechom: nad hriechom človeka, nad hriechom sveta, nad hriechom v každom jeho prejave. Nech sa ešte raz v dejinách sveta prejaví nekonečná spasiteľná moc vykúpenia: moc milosrdnej Lásky. Nech ona zastaví zlo! Premení svedomia! Nech sa v tvojom Nepoškvrnenom Srdci zjaví pre všetkých svetlo Nádeje!“ (4)

(Veľkými písmenami autor článku vyznačil pasáže, ktoré síce nie explicitne, ale významovo predsa poukazujú na zasvätenie národov Ruska.)

Samotná sestra Lucia vo svojom liste dňa 8. novembra 1989 potvrdila, že toto zasvätenie bolo vykonané tak, ako si to želala Panna Mária. Doslova napísala: „Sim, está feita tal como Nossa Senhora a pediu, desde o dia 25 de Março de 1984.” (5)

V preklade táto veta znie: „Áno, bolo uskutočnené tak, ako si ho priala Matka Božia, dňa 25. marca 1984.“

Odkaz na tento list a presná citácia uvedenej vety sestry Lucie je na internetovej stránke Svätého stolca, v materiáloch Kongregácie pre náuku viery. (6)

Práve pápež Ján Pavol II., ktorý zasvätil národy sveta vrátane národov Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, napokon pristúpil aj k zverejneniu tretej časti fatimského tajomstva. Stalo sa tak v roku 2000 na prelome dvoch storočí, ale aj dvoch tisícročí. Pápež však nechcel konať sám, ale spolupracoval s osobou najpovolanejšou, sestrou Luciou. Najprv napísal sr. Lucii do kláštora v Coimbre list, v ktorom jej oznámil, že dňa 13. mája 2000 má v pláne beatifikovať vo Fatime Františka a Hyacintu a  dúfa, že sa bude môcť s ňou nakrátko stretnúť. Pri tejto príležitosti však nebude čas na dlhší rozhovor, preto poveruje Mons. Tarcisia Bertoneho, sekretára Kongregácie pre náuku viery, aby s ňou prerokoval záležitosti týkajúce sa interpretácie tretej časti fatimského tajomstva.

Dňa 27. apríla 2000 sr. Luciu navštívil na Karmeli svätej Terézie v Coimbre Mons. Tarcisio Bertone. Pri tomto stretnutí bol prítomný aj biskup Leirie-Fatimy Mons. Serafim de Sousa Ferreira e Silva. Priebeh stretnutia je zdokumentovaný v materiáloch Kongregácie pre náuku viery, prístupných na internetovej stránke Svätého stolca, a opisujú ho aj iné zdroje. Sr. Lucia bola podľa tohto materiálu pozitívne naladená a mala radosť predovšetkým z pripravovaného blahorečenia Františka a Hyacinty, ktoré mal vo Fatime vykonať pápež Ján Pavol II. Pozorne si vypočula text vlastnoručného listu pápeža, ktorý jej prečítal biskup diecézy Leiria-Fatima. Potom ho s úctou prevzala do vlastných rúk, aby si ho osobne prečítala. Cítila sa byť poctená týmto osobným listom pápeža. Vzápätí vyjadrila ochotu úprimne odpovedať na všetky otázky. Potom jej Mons. Bertone podal obálku, v ktorej bola vložená druhá obálka s textom tretej časti fatimského tajomstva. Keď sa obálka s tajomstvom ocitla v rukách sr. Lucie, tá bez zaváhania povedala: „É a minha carta“ (to je môj list), a pri čítaní listu vyhlásila: „É a minha letra“ (to je moje písmo). (7)

Potom sr. Lucia odsúhlasila originálny text v jej materinskom jazyku tak, ako jej bol prečítaný a interpretovaný za pomoci biskupa z Leirie-Fatimy. Fotokópia tohto rukopisu je – podobne ako fotokópie rukopisov prvých dvoch častí fatimského tajomstva – súčasťou dokumentácie Kongregácie pre náuku viery, prístupnej na internetovej stránke Svätého stolca. (8)

Originálny text v portugalčine je nasledovný:

„J. M. J.   

A terceira parte do segredo revelado a 13 de Julho de 1917 na Cova da Iria-Fátima. 

Escrevo em acto de obedięncia a Vós Deus meu, que mo mandais por meio de sua Ex.cia Rev.ma o Senhor Bispo de Leiria e da Vossa e minha Santíssima Măe. 

Depois das duas partes que já expus, vimos ao lado esquerdo de Nossa Senhora um pouco mais alto um Anjo com uma espada de fôgo em a măo esquerda; ao centilar, despedia chamas que parecia iam encendiar o mundo; mas apagavam-se com o contacto do brilho que da măo direita expedia Nossa Senhora ao seu encontro: O Anjo apontando com a măo direita para a terra, com voz forte disse: Penitęncia, Penitęncia, Penitęncia! E vimos n'uma luz emensa que é Deus: “algo semelhante a como se vęem as pessoas n'um espelho quando lhe passam por diante” um Bispo vestido de Branco “tivemos o pressentimento de que era o Santo Padre”. Varios outros Bispos, Sacerdotes, religiosos e religiosas subir uma escabrosa montanha, no cimo da qual estava uma grande Cruz de troncos toscos como se fôra de sobreiro com a casca; o Santo Padre, antes de chegar aí, atravessou uma grande cidade meia em ruínas, e meio trémulo com andar vacilante, acabrunhado de dôr e pena, ia orando pelas almas dos cadáveres que encontrava pelo caminho; chegado ao cimo do monte, prostrado de juelhos aos pés da grande Cruz foi morto por um grupo de soldados que lhe dispararam varios tiros e setas, e assim mesmo foram morrendo uns trás outros os Bispos Sacerdotes, religiosos e religiosas e varias pessoas seculares, cavalheiros e senhoras de varias classes e posiçőes. Sob os dois braços da Cruz estavam dois Anjos cada um com um regador de cristal em a măo, n'ęles recolhiam o sangue dos Martires e com ęle regavam as almas que se aproximavam de Deus. 

Tuy-3-1-1944“ (9)

Jeho slovenský preklad znie:

„J. M. J.

Tretia časť tajomstva odhaleného 13. júla 1917 v Cova da Iria, Fatima.

Píšem v poslušnosti voči tebe, môj Bože, ktorý mi to prikazuješ prostredníctvom najdôstojnejšieho pána biskupa z Leirie a tvojej i mojej Najsvätejšej Matky.

Po dvoch častiach, ktoré som už predložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý, ako sa zdá, mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!

A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú´, biskupa oblečeného do bieleho, ,mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec´. Ďalší rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol hory, kľačiac pod veľkým krížom, bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi, a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy rôznych tried a rôzneho postavenia. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú nádobu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.

Tuy, 3. januára 1944” (10)

Sestra Lucia sa v prítomnosti Mons. Bertoneho a biskupa Leirie-Fatimy stotožnila s výkladom, že podstatou tretieho tajomstva je prorocké videnie, týkajúce sa predovšetkým boja ateistického komunizmu proti Cirkvi a kresťanom a popisujúce nesmierne muky ľudí, prenasledovaných za vieru v 20. storočí. Potom dostala otázku: „A personagem principal da visăo é o Papa?“ (Je hlavnou osobou videnia pápež?) Vtedy sr. Lucia odvetila: „Coitadinho do Santo Padre. Tenho muita pena dos pecadores!“ (Úbohý Svätý Otec, je mi veľmi ľúto hriešnikov!)

Potom pokračovala: „Năo sabíamos o nome do Papa; Nossa Senhora năo nos disse o nome do Papa. Năo sabíamos se era Bento XV, Pio XII, Paulo VI ou Joăo Paulo II, mas que era o Papa que sofria e isso fazia-nos sofrer a nós também.“ (Nepoznali sme meno pápeža; Naša Pani nám nepovedala meno pápeža, nevedeli sme, či to je Benedikt XV., alebo Pius XII., Pavol VI. alebo Ján Pavol II., bol to však pápež, ktorý trpel, a to spôsobovalo utrpenie aj nám.) (11)

Potom sa hovorilo o doposiaľ nezverejnenom rukopise diela „Os apelos da Mensagen de Fatima“ sr. Lucie, ktorý bol reakciou na početné listy mariánskych pútnikov a ctiteľov. Na otázku, či by ju potešilo zverejnenie tohto rukopisu, sr. Lucia odpovedala: „Se o Santo Padre estiver de acordo, eu fico contente; caso contrário, obedeço ŕquilo que decidir o Santo Padre“ (Ak Svätý Otec súhlasí, budem spokojná, inak poslúchnem, ako rozhodne Svätý Otec.)

Sestra Lucia vyjadrila želanie dať rukopis na schválenie cirkevnej autorite a tak ho vydať. Pri objasňovaní časti textu, týkajúcej sa smrteľne raneného biskupa v bielom, teda pápeža, sr. Lucia súhlasila s tvrdením pápeža: „Foi uma măo materna que guiou a trajectória da bala e o Santo Padre agonizante deteve-se no limiar da morte.“ (Bola to materská ruka, ktorá viedla smer guľky a smrteľne zranený pápež ostal stáť na prahu smrti.) (12)

Na konci rozhovoru bola sr. Lucia obdarená ružencom, ktorý jej venoval pápež, a ona sama darovala zopár ružencov, ktoré vlastnoručne vyrobila. Potom dostala požehnanie, udelené v mene pápeža, a tým sa stretnutie skončilo.

Od tejto chvíle nič nebránilo zverejneniu poslednej časti fatimského tajomstva. Dňa 13. mája 2000, na záver slávnostnej svätej omše, pri ktorej pápež beatifikoval fatimské deti Františka a Hyacintu, oznámil kardinál Angelo Sodano pápežovo rozhodnutie zverejniť tretiu časť fatimského tajomstva. 26. júna 2000 predstavila tlačová kancelária Svätého stolca dokument Posolstvo Fatimy, ktorého súčasťou bol aj rozsiahly teologický komentár, ktorý pripravil vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger.

V tom čase však už kolovalo v oficiálnych aj neoficiálnych kruhoch Katolíckej cirkvi i mimo nej množstvo rozličných konšpiračných teórií. Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré pápež Ján Pavol II. zverejnil tretiu časť fatimského tajomstva. Ako uviedol v tomto období pre Katolícke noviny kardinál A. Sodano: „Svätého Otca k tomu viedli hlavne dva dôvody. Po prvé, predpovede obsiahnuté v tajomstvách sa týkali dvadsiateho storočia a to sa už končí, je preto vhodné zverejniť ich, aby o tom vedeli aj veriaci. Druhým dôvodom boli mnohé mýty a skreslené interpretácie, rôzne falošné texty fatimského tajomstva, ktoré vnášali medzi veriacich škodlivý zmätok. Mnohí šírili, že hovorí o konci sveta. Boli dokonca takí, čo tvrdili, že najväčšou skazou pre Cirkev bol II. vatikánsky koncil, a že Panna Mária už vo Fatime pred ním varovala pápežov. Svätý Otec chcel spraviť koniec všetkým týmto falošným vysvetleniam a zameral našu pozornosť na to podstatné: výzvu na pokánie a obrátenie.“ (13)

Ani zverejnenie tretej časti neprinieslo do Cirkvi potrebný pokoj. Mnohí boli sklamaní a tak ďalej živili konšpiračné teórie.

V snahe uviesť veci na pravú mieru Svätý stolec rozhodol znovu vyslať za sr. Luciou Mons. Tarcisia Bertoneho s prosbou o jasnú odpoveď na otázky, znepokojujúce masy veriacich katolíkov. Rozhovor sa uskutočnil 17. novembra 2001 popoludní a trval vyše dvoch hodín. Rozhovor prebehol so súhlasom kardinála Josefa Ratzingera a dvoch biskupov. Jeden bol z diecézy Leiria-Fatima, druhý z diecézy Coimbra. Pri rozhovore boli prítomní: o. Luis Kondor SVD, vicepostulátor v beatifikačnom procese Františka a Hyacinty, a priorka karmelitánskeho Kláštora sv. Terézie v Coimbre.

Na ilustráciu aspoň niekoľko odpovedí sr. Lucie na otázky Tarcisia Bertoneho:

– Je pravda, že pri rozhovore s o. Luigim Bianchim a o. José dos Santosom Yalinhom ste vyjadrili pochybnosti o správnosti interpretácie tretej časti tajomstva?

To nie je pravda. Úplne potvrdzujem interpretáciu uvedenú v Jubilejnom roku.

– Aký je váš názor na tvrdenie o. Grunera, ktorý viedol akciu zbierania podpisov, aby pápež konečne vykonal zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sa vraj nikdy neuskutočnilo?

Karmelitánske spoločenstvo nikdy neprijalo formuláre slúžiace na zbieranie týchto podpisov. Už som hovorila, že zasvätenie, po ktorom túžila Panna Mária, bolo vykonané v roku 1984 a v nebi ho prijali.

– Je pravda, sestra Lucia, že ste veľmi znepokojená poslednými udalosťami (útokmi 11. 9. 2001) a nespíte, ale sa modlíte vo dne v noci?

To nie je pravda. Ako by som sa mohla modliť počas dňa, keby som v noci neodpočívala? Koľko slov mi ľudia vkladajú do úst, koľko vecí mi pripisujú! Nech čítajú moju knižku, tam sú rady a výzvy, ktoré vyjadrujú túžby Panny Márie. Modlitba a pokánie s veľkou vierou v Božiu moc prinášajú spásu sveta. (14)

Ani tento a ani nasledujúce kroky Apoštolského stolca však nezabránili bujneniu rozličných konšpirácií týkajúcich sa tejto kauzy. Žiaľ, história sa tragicky opakuje. V ľuďoch je priam bytostne zakotvená túžba po senzačných odhaleniach. Často aj tam, kde nijaké nie sú. To ale nie je nič nového pod slnkom. V prípade tretej časti fatimského tajomstva k tomu prispel aj fakt, že toto bolo zverejnené až 83 rokov po samotnom zjavení v roku 1917. Ponaučenie, ktoré z toho plynie pre Katolícku cirkev: Akékoľvek polovičaté informovanie verejnosti je v konečnom dôsledku na škodu veci. Informačné vákuum a absencia hodnoverných faktov zákonite zvádza k špekuláciám a konšpiračným teóriám. Preto by mala byť Katolícka cirkev otvorenejšia voči svetu a mala by ochotnejšie umožňovať odbornej verejnosti prístup do zákulisia Apoštolského stolca.

Karol Dučák

Poznámky:

(1) Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima.

(2) Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 210.

(3) Citované podľa: Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 191.

(4) Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 192–194.

(5) Cumpriu-se a Consagração pedida por Nossa Senhora em Fátima e em Tuy?

(6) Porov. Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima.

(7) Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima; Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 209.

(8) Porov. Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima.

(9) Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima.

(10) Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 205.

(11) Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima; Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 209–210.

(12) Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima; Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, s. 210.

(13) Citované podľa: Havran, J. Fatima a Rusko. In: Impulz.

(14) Citované podľa: Rozhovor so sestrou Luciou, ktorý viedol Tarcisio Bertone, sekretár Kongregácie pre náuku viery. In: Listy z Karmelu 1/2017, s. 10.

Použitá literatúra:

1. Congregaçăo para a Doutrina da Fé. A Mensagem de Fátima. Dostupné na internete: vatican.va.

2. Cumpriu-se a Consagração pedida por Nossa Senhora em Fátima e em Tuy? In:

Consagração da Rússia ao Imaculado Coração de Maria. Dostupné na internete: amen-etm.org.

3. Havran, J. Fatima a Rusko. In: Impulz. 2011, roč. 7, č. 1. Dostupné na internete: impulzrevue.sk.

4. Rozhovor so sestrou Luciou, ktorý viedol Tarcisio Bertone, sekretár Kongregácie pre náuku viery. In: Listy z Karmelu 1/2017.

5. Spomienky sestry Lucie. 2. doplnené slovenské vydanie, 20. február 2009. ISBN: 978-972-8524-79-1. Dostupné na internete: maria.sk.