Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré

Karol Dučák

V poslednom čase sme s manželkou rozcestovaní po Slovensku a tešíme sa z našej krásnej, Bohu milej domoviny. V sobotu 29. júla sme navštívili Mariánske pútnické miesto na hore Živčáková neďaleko Turzovky a zašli sme sa pomodliť do malej, ale veľmi peknej Kaplnky Panny Márie Kráľovnej Pokoja.

Ešte predtým sme však boli na svätej omši v neďalekom Chráme Panny Márie Matky Cirkvi. Tento kostol bol dokončený v roku 2015 a je svedectvom živej viery katolíkov slovenskej krajiny. Staval sa od roku 2008 a jeho výstavba stála takmer tri milióny eur. Do oltára boli vložené pozostatky svätých: Andreja-Svorada a Beňadika, Jána Pavla II., Márie Goretti, ako aj blahoslavenej sestry Zdenky. Kostol bol slávnostne konsekrovaný 4. októbra 2015 a odvtedy ho navštevujú prúdy veriacich nielen zo Slovenska, ale aj zo susednej Moravy, Poľska a mnohých iných krajín.

Aj my sme boli na svätej omši moravských pútnikov, ktorí tu prišli dvoma autobusmi a tiež osobnými autami. Práve na tomto mieste som sa konečne osobne zoznámil s pánom Romanom Tomekom z FATYMu (pozri: fatym.com), s ktorým som sa predtým poznal len z písomného styku. Naplnený bohatými duchovnými zážitkami sme sa s manželkou vrátili do Rajeckých Teplíc, kde sme momentálne na kúpeľnom pobyte.

V nedeľu 30. júla sme boli o 9:30 na svätej omši v Rajeckých Tepliciach. Kostol Božského Srdca Ježišovho bol plný veriacich, svätú omšu slávil kňaz a asistovalo mu trinásť miništrantov, z toho jeden bohoslovec. Parkovisko pri kostole aj okolité parkovacie plochy boli beznádejne plné, musel som zaparkovať v uličke asi 150 metrov od kostola.

Aj tento kostol je relatívne nový. Bol dokončený a slávnostne konsekrovaný v roku 2001, pretože pôvodný kostolík Nanebovzatia Panny Márie už svojou kapacitou nezodpovedal nárastu počtu veriacich v kúpeľnom meste Rajecké Teplice.

Zaiste by bolo nesprávne idealizovať situáciu Katolíckej cirkvi na Slovensku, ale keď čítame hrôzostrašné svedectvá o búraní katolíckych kostolov vo Francúzsku, nevdojak musíme byť vďační Bohu za to, čo na Slovensku máme. Je to krutý paradox doby. Kým vo Francúzsku búrajú katolícke chrámy, u nás pribúdajú nové kostoly.

K. Dučák (vľavo) a R. Tomek s manželkami
v Chráme Panny Márie Matky Cirkvi
na Zivčákovej

Tradovalo sa, že Francúzsko je prvorodenou dcérou Cirkvi. Už to, žiaľ, neplatí. Rozbor príčin by bol dlhý a vyčerpávajúci, reálny pohľad na vec je veľmi smutný. Stáročia sekularizačných tendencií vo francúzskej spoločnosti prinášajú neblahé ovocie. Všetko zlé je však na niečo dobré. Je to výstraha pre „mladšie“ katolícke národy, aby sa vyhli „francúzskej ceste“. Pre Francúzov platí do istej miery to, čo povedal Pán Ježiš vo svojom podobenstve: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu“ (Mt 21, 43).

Sme, žiaľ, svedkami toho, že viera starých katolíckych národov vymiera, ale nové národy prinášajú úrodu. Kým bohatý Západ prežíva ťažkú krízu, na Východe zažíva Katolícka cirkev rozkvet. A nie sú to len východoeurópske krajiny ako Slovensko, Poľsko, krajiny bývalej Juhoslávie, atď., ale aj krajiny Afriky a Ázie. Dokonca aj Rusko. Ešte v roku 1984, keď svätý Ján Pavol II. zasvätil svet, vrátane Ruska, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, Katolícka cirkev v Rusku prakticky neexistovala. Dnes má Katolícka cirkev v Rusku podľa oficiálnych údajov 1,5 milióna veriacich a tento počet rastie.

Katolíkov paradoxne pribúda aj v moslimských krajinách, a to aj napriek tomu, že sú často vystavení represáliám. Božie kráľovstvo sa teda berie neverným a odovzdáva sa národom, ktoré prinášajú úrodu. Niekde stonásobnú, inde šesťdesiatnásobnú, inde tridsaťnásobnú. Môžeme k nim bez falošnej skromnosti pripočítať aj slovenský národ, aj keď na našom katolíckom Slovensku je zaiste nemálo problémov. Našu krajinu, zasvätenú Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, však brány pekelné nepremôžu.

Osobne chcem aj touto formou vyjadriť hrdosť na slovenskú Katolícku cirkev a na našich biskupov, ktorí v tomto roku obnovili zasvätenie Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie po sedemdesiatich rokoch. S nesmiernou radosťou v srdci môžem verejne prehlásiť, že som hrdý na slovenských biskupov, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, ktorí robia našej krajine i Katolíckej cirkvi dobré meno vo svete.

Spomínaná nedeľná svätá omša v Rajeckých Tepliciach bola nádherná. Zvlášť mi v pamäti utkvela jedna hodnotná myšlienka z prvého čítania: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28).

Často s bolesťou v srdci registrujem nenávistné útoky proti riadnej forme rímskej liturgie. Boh nás však na konci sveta nebude súdiť podľa toho, či sme chodievali na tradičnú latinskú omšu alebo na omšu Pavla VI., ale podľa toho, ako sme ho milovali. Tomu, kto nemiluje Boha a nezachováva jeho prikázania, nijako nepomôže účasť na tradičnej omši, ani na omši Pavla VI. A naopak tomu, kto miluje Boha a zachováva jeho prikázania, slúži na dobré účasť tak na tradičnej latinskej omši, ako aj na omši Pavla VI.

Pre mňa osobne má síce jednoznačnú prioritu Missa Nova (omša nová), ale v žiadnom prípade nevylučujem, že pre niekoho môže mať naopak väčší osoh účasť na tradičnej latinskej omši. Veľkú hodnotu tejto tradičnej liturgie som nikdy nespochybňoval, aj keď som jej vytýkal a vytýkam isté formálne nedostatky. Missa Nova zaiste tiež nie je dokonalá a ja sám vo svojich článkoch poukazujem na naliehavú potrebu obnovy misála Pavla VI., lenže stále je to forma ordinaria (riadna forma) rímskej liturgie.

Ako hovorí apoštol Pavol, „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Aj Missa Nova!

Alfou a omegou nie je vonkajší prejav, ale to, čo človek nosí v srdci. Kto nemiluje Boha, pre toho nemá cenu žiadna svätá omša. Svet naliehavo potrebuje obrodu, ale cestou k nej nemôže byť vojna medzi rôznymi frakciami katolíkov! Apoštol Ján hovorí: „Ak niekto povie: ,Milujem Boha,´ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata“ (1Jn 4, 20–21).

Ako teda môže niekto povedať, že miluje Boha, ak nenávidí tých, ktorí nechodia na tú istú svätú omšu ako on?!

                                                                                                         

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Svätosť omše Pavla VI.

Kristocentrizmus svätej omše

Pánovo povolanie nadovšetko

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.