Ľubo Huďo: Európa v islamskej rakve
Bratislava, OZ EZEN, 2017
Novinár, publicista a politický analytik
Ľubomír Huďo (1963) má bohaté skúsenosti s prácou v médiách. Istý čas
pracoval aj v Slovenskej televízii, od roku 2013 je na voľnej nohe,
aktívne pôsobí v oblasti alternatívnej žurnalistiky a popritom píše
knihy o spoločensko-politických problémoch (Zamatovo nežná tyrania,
Žoldnieri a žongléri a iné).
Vo svojej publicistike sa zameriava na kritiku
súčasného diania, negatívne poznačeného globalizáciou, stratou kultúrnej
identity, tlakom rôznych záujmových skupín, ako aj jednostrannosťou,
nevyváženosťou a manipulatívnosťou masových informačných prostriedkov
hlavného prúdu. Osobitne poukazuje na skresľovanie histórie a deformovanie
verejnej mienky živené ideológiou neomarxizmu.
V úvode knihy Európa v islamskej
rakve Ľubomír Huďo píše: „Titul knihy nie je poplašnou správou ani
apokalyptickou víziou hrozivej budúcnosti, ale včasným varovaním pred reálnym nebezpečenstvom“
(s. 7). V nasledujúcich kapitolách sa usiluje dokázať, že je to skutočne
tak. Prienik islamu do európskeho priestoru pokladá za jav škodlivý
a vážne ohrozujúci samotné základy našej civilizácie: „Môžeme sa
dohadovať o fungovaní spoločenského systému, ekonomických reformách,
korupcii, politickom lobizme, sociálnych rozdieloch, nezamestnanosti,
hospodárskom raste, genderových otázkach a sexuálnej výchove, no to všetko
zmizne, ak v dôsledku vlastnej zaslepenosti dopustíme nástup novej
nábožensko-etnickej totality“ (s. 8).
Silným faktorom šírenia islamu v Európe
je nelegálne prisťahovalectvo. Jeho neriešenie súvisí s presadzovaním
multikulturalizmu i s ekonomickými záujmami istých skupín
a jednotlivcov. Paradoxne, imigráciu podporujú zástancovia liberalizmu,
akoby si nevedeli alebo nechceli uvedomiť, že to, čo podporujú, smeruje
k zničeniu liberálnej demokracie. Autor píše, že odmietanie migrantov sa
môže zdať na prvý pohľad kruté, v skutočnosti ide o „veľmi prezieravé
predchádzanie budúcej krutosti“, pretože prevencia je lepšia ako „následné
hasenie požiarov“ (s. 109).
Ľubomír Huďo zaujíma postoj, ktorý sa
z hľadiska takzvanej štandardnej politiky javí ako radikálny či dokonca
extrémistický; konštatuje napríklad: „Starý kontinent si financuje z vlastných
prostriedkov sebazničenie a masochisticky si živí nenávistné sily, ktoré
pohŕdajú slabosťou a naivitou európskych úradov a inštitúcií“ (s.
109). Je na čitateľovi, aby zvážil, do akej miery prijme či odmietne
argumentáciu autora. Napokon, je faktom, že žijeme v dobe informačnej
vojny, záplavy informácií i dezinformácií všetkého druhu.
Autor pripomína – a to sa nedá spochybniť
– že problém treba najprv poznať, aby ho bolo možné riešiť. Prvoradou otázkou
teda je, či chceme poznať pravdu, alebo či si pred ňou zakrývame oči,
respektíve či sme ochotní niečo obetovať v jej záujme. V súvise
s tým sú zaujímavé úvahy o dekadencii, pasivite a pohodlnosti
občanov Západu. Konzumný spôsob života z nás robí zbabelcov, ktorí svoju
slabosť zakrývajú rečami o tolerancii. Islamisti však, ako čítame, našou
bezzásadovosťou pohŕdajú a „v ich postupe niet ani stopy po tolerancii“
(s. 52).
Sila moslimov „spočíva
v tradicionalizme, oddanosti viere a v podpore rodinných väzieb
– teda v tom, čo Európania postupne opúšťajú a nahrádzajú pochybnými
chimérami“ (s. 55). Áno, to je kľúčové! Keď sa na vec pozrieme
z druhej strany: koreňovú príčinu našich problémov možno nájsť
v strate viery a identity. Škoda, že autor nevenoval práve tejto
stránke problému väčšiu pozornosť, že nešiel viac do hĺbky – filozofickej
a svetonázorovej...
Vnímavého pozorovateľa musí zarážať plochosť
až banálnosť verejnej diskusie. Často sa preberajú malichernosti, klebety
a podružné témy, ale najdôležitejšie otázky, takpovediac otázky života
a smrti, sa akosi obchádzajú, zakrývajú, zľahčujú. Kniha Ľubomíra Huďa
o islamskej hrozbe je v tomto kontexte možno síce kontroverzným, ale
v zásade prínosným impulzom, ktorý nás môže a má podnietiť
k uvažovaniu.
Ján Maršálek
::
Recenzujeme zaujímavé knihy:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Bolo by zaujímavé zamyslieť sa, aký vplyv by mal islam, na ateistickú spoločnosť.
OdpovedaťOdstrániťSúčasná západná spoločnosť je de facto ateistická (sekulárna) – tak sa správa a tak koná. Možno teda reálne, na základe faktov, skúmať, ako na ňu islam pôsobí.
OdstrániťJe taká skúsenosť, že veriaci má väčšiu tendenciu konvertovať ako filozofický ateista.
OdstrániťNebolo by od veci rozviesť túto "skúsenosť".
OdstrániťZúčastnil som sa niekoľkých stretnutí iránskych bahaistov (nielen ich, ale navštívil som aj ďalšie sekty v meste)a opieram sa síce len o naše mesto, ale všetci tí, čo sa stali aktívnymi členmi týchto siekt, boli pôvodne kresťania, žiadny žid, alebo ateista.
OdstrániťA bol som na stretnutí aj Opus Dei.
OdstrániťA stretol som sa tam len s oklamanými a podvodníkmi.
OdstrániťA môj brat videl človeka, ktorý tvrdil, že za socializmu bol aj dážď mokrejší.
Odstrániť