- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

26. septembra 2017

Európa a islam

Ľubo Huďo: Európa v islamskej rakve
Bratislava, OZ EZEN, 2017
Novinár, publicista a politický analytik Ľubomír Huďo (1963) má bohaté skúsenosti s prácou v médiách. Istý čas pracoval aj v Slovenskej televízii, od roku 2013 je na voľnej nohe, aktívne pôsobí v oblasti alternatívnej žurnalistiky a popritom píše knihy o spoločensko-politických problémoch (Zamatovo nežná tyrania, Žoldnieri a žongléri a iné).
Vo svojej publicistike sa zameriava na kritiku súčasného diania, negatívne poznačeného globalizáciou, stratou kultúrnej identity, tlakom rôznych záujmových skupín, ako aj jednostrannosťou, nevyváženosťou a manipulatívnosťou masových informačných prostriedkov hlavného prúdu. Osobitne poukazuje na skresľovanie histórie a deformovanie verejnej mienky živené ideológiou neomarxizmu.
V úvode knihy Európa v islamskej rakve Ľubomír Huďo píše: „Titul knihy nie je poplašnou správou ani apokalyptickou víziou hrozivej budúcnosti, ale včasným varovaním pred reálnym nebezpečenstvom“ (s. 7). V nasledujúcich kapitolách sa usiluje dokázať, že je to skutočne tak. Prienik islamu do európskeho priestoru pokladá za jav škodlivý a vážne ohrozujúci samotné základy našej civilizácie: „Môžeme sa dohadovať o fungovaní spoločenského systému, ekonomických reformách, korupcii, politickom lobizme, sociálnych rozdieloch, nezamestnanosti, hospodárskom raste, genderových otázkach a sexuálnej výchove, no to všetko zmizne, ak v dôsledku vlastnej zaslepenosti dopustíme nástup novej nábožensko-etnickej totality“ (s. 8).
Silným faktorom šírenia islamu v Európe je nelegálne prisťahovalectvo. Jeho neriešenie súvisí s presadzovaním multikulturalizmu i s ekonomickými záujmami istých skupín a jednotlivcov. Paradoxne, imigráciu podporujú zástancovia liberalizmu, akoby si nevedeli alebo nechceli uvedomiť, že to, čo podporujú, smeruje k zničeniu liberálnej demokracie. Autor píše, že odmietanie migrantov sa môže zdať na prvý pohľad kruté, v skutočnosti ide o „veľmi prezieravé predchádzanie budúcej krutosti“, pretože prevencia je lepšia ako „následné hasenie požiarov“ (s. 109).
Ľubomír Huďo zaujíma postoj, ktorý sa z hľadiska takzvanej štandardnej politiky javí ako radikálny či dokonca extrémistický; konštatuje napríklad: „Starý kontinent si financuje z vlastných prostriedkov sebazničenie a masochisticky si živí nenávistné sily, ktoré pohŕdajú slabosťou a naivitou európskych úradov a inštitúcií“ (s. 109). Je na čitateľovi, aby zvážil, do akej miery prijme či odmietne argumentáciu autora. Napokon, je faktom, že žijeme v dobe informačnej vojny, záplavy informácií i dezinformácií všetkého druhu.
Autor pripomína – a to sa nedá spochybniť – že problém treba najprv poznať, aby ho bolo možné riešiť. Prvoradou otázkou teda je, či chceme poznať pravdu, alebo či si pred ňou zakrývame oči, respektíve či sme ochotní niečo obetovať v jej záujme. V súvise s tým sú zaujímavé úvahy o dekadencii, pasivite a pohodlnosti občanov Západu. Konzumný spôsob života z nás robí zbabelcov, ktorí svoju slabosť zakrývajú rečami o tolerancii. Islamisti však, ako čítame, našou bezzásadovosťou pohŕdajú a „v ich postupe niet ani stopy po tolerancii“ (s. 52).
Sila moslimov „spočíva v tradicionalizme, oddanosti viere a v podpore rodinných väzieb – teda v tom, čo Európania postupne opúšťajú a nahrádzajú pochybnými chimérami“ (s. 55). Áno, to je kľúčové! Keď sa na vec pozrieme z druhej strany: koreňovú príčinu našich problémov možno nájsť v strate viery a identity. Škoda, že autor nevenoval práve tejto stránke problému väčšiu pozornosť, že nešiel viac do hĺbky – filozofickej a svetonázorovej...
Vnímavého pozorovateľa musí zarážať plochosť až banálnosť verejnej diskusie. Často sa preberajú malichernosti, klebety a podružné témy, ale najdôležitejšie otázky, takpovediac otázky života a smrti, sa akosi obchádzajú, zakrývajú, zľahčujú. Kniha Ľubomíra Huďa o islamskej hrozbe je v tomto kontexte možno síce kontroverzným, ale v zásade prínosným impulzom, ktorý nás môže a má podnietiť k uvažovaniu.
Ján Maršálek
::
Recenzujeme zaujímavé knihy:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

8 komentárov:

  1. Anonymný26.9.17

    Bolo by zaujímavé zamyslieť sa, aký vplyv by mal islam, na ateistickú spoločnosť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súčasná západná spoločnosť je de facto ateistická (sekulárna) – tak sa správa a tak koná. Možno teda reálne, na základe faktov, skúmať, ako na ňu islam pôsobí.

      Odstrániť
    2. Anonymný27.9.17

      Je taká skúsenosť, že veriaci má väčšiu tendenciu konvertovať ako filozofický ateista.

      Odstrániť
    3. Nebolo by od veci rozviesť túto "skúsenosť".

      Odstrániť
    4. Anonymný28.9.17

      Zúčastnil som sa niekoľkých stretnutí iránskych bahaistov (nielen ich, ale navštívil som aj ďalšie sekty v meste)a opieram sa síce len o naše mesto, ale všetci tí, čo sa stali aktívnymi členmi týchto siekt, boli pôvodne kresťania, žiadny žid, alebo ateista.

      Odstrániť
    5. Anonymný28.9.17

      A bol som na stretnutí aj Opus Dei.

      Odstrániť
    6. Anonymný29.9.17

      A stretol som sa tam len s oklamanými a podvodníkmi.

      Odstrániť
    7. A môj brat videl človeka, ktorý tvrdil, že za socializmu bol aj dážď mokrejší.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.