Ideál a realita

Vyhli by sme sa mnohej nenávisti a zlosti, keby sme sa snažili o trochu poctivosti

Vlado Gregor

V celých ľudských dejinách, od začiatku do konca, od alfy po omegu, funguje a prejavuje sa problém ľudskej slobody v protiklade s disciplínou, pokorou a podriadenosťou. Dotýka sa to všetkých humanitných vied, histórie, sociológie, teológie, dejín umenia, teórie jazyka, literatúry, filozofie a tak ďalej.

Dôležitým pravidlom Kristovej a následne kresťanskej náuky je dovoliť ľuďom mýliť sa a pochybovať. Je pritom nepochybná pravda a historický fakt, že toto pravidlo a z neho vyplývajúce ľudské správanie a posudzovanie iných sa dlhodobo nedodržiava a rôznym spôsobom sa v priebehu dejín zaznáva a kriví.

Nemôžeme tvoriť vedu a teóriu poznania takým spôsobom, že si určíme predpoklady a ciele a jednoducho si z histórie a štúdia ľudského správania vyberáme to, čo sa nám hodí, čo nám pasuje do toho, čo sme si dopredu určili ako pravdu. Vychádzajú aj teraz knihy a rôzne štúdie o kresťanstve, jeho dejinách a účinkovaní. Veľmi často ignorujú fakty a sú vlastne ideologickými príručkami. Citácie a pramene tam jednoducho nie sú dôležité, vedeckejšie povedané relevantné.

Povedľa pravdivosti kresťanstva a jeho smerovania k čo najväčšej ľudskej slobode sa iste vytvárajú aj opačné tendencie, ktoré podliehajú ľudskej slabosti a tomu, že masu ľudí skôr osloví autorita a dojmy než samostatné myslenie a poctivo preštudované pojmy.

Je jasné, že nekrofilné výstavy a exhibície sú špinavým kšeftom, ponížením ľudskej dôstojnosti a neúctou k telesnosti, ktorá sa od duchovnosti nedá umelo oddeliť. Ale pozrime sa aj na našu úctu k relikviám. Koľko sa tu vyskytlo sprostého kupčenia, zámerných i nezámerných podvodov a naivností! Iste, môžeme poukázať na to, že ľudia majú prirodzenú túžbu niečo a niekoho si ctiť a nepopieram dôležitosť úcty k našim predchodcom a zakladateľom, ale treba vidieť aj smietky v našich vlastných očiach. Nič menej a nič viac nechcem tým povedať.

Nemôžeme poprieť, že pre ľudstvo je dôležitý ideál a viera v možnosť jeho realizácie, ale musíme vidieť aj zákruty, nevyhnutnosti a hriešnosti, ale aj naivitu a pomýlenia. Týka sa to všetkých oblastí ľudskej činnosti, realizácie a sebarealizácie, či už ide o históriu, demografiu či sexualitu.

„Kladivo na čarodejnice“ bolo zrejme písané s dobrým úmyslom, ale neobsahuje silu a videnie vzťahu ženskosti a mužskosti, aké nachádzame v biblickej Veľpiesni. Takisto „Index librorum prohibitorum“ bol iste vo svojej dobe užitočný a mnohé jeho upozornenia sú platné dodnes, ale nedá sa porovnať s hĺbkou pohľadu biblického Kazateľa.

Ak hovoríme o pokore, milosrdenstve a možnosti ľudskej slobody, odpúšťania, nie vysnívaného pokrokárstva a idealizovania, ale snahy o pochopenie normálneho ľudského žitia – bytia, som presvedčený, že načrtnuté možnosti omylov musíme brať do úvahy a že to robil a správal sa podľa toho aj náš vzor, zakladateľ a predchodca Ježiš Kristus.

To, čo som sa tu snažil naznačiť, sa vzťahuje aj na naše konkrétne národné dejiny a posudzovanie ich aktérov a činiteľov, ale to by bolo na podstatne dlhšiu úvahu.

Nech nám je Boh milostivý v našich poctivých a pravdivých snaženiach!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá