Madone

Pavol Ušák-Oliva

Ilustračná snímka: PriestorNet

Neviditeľná
Pretože sedem listov sa premenilo na meče
Pretože každá hviezda dohorí než príde k nám
Pretože noci sľúbili sa hlbinám
Pretože Tvoje stigmy len nám zrkadlia krídla anjelov
Pretože víno z Kanaánu rozlieva farbu našich slov
Pretože rozkošne ihrala si sa v tôni paliem
A noci východné pozdravovali Jeruzalem
Pretože sedem listov sa premenilo na meče
Pretože sedem hviezd odpadlo a z rán krv tečie
Neviditeľná
Vyvolená
Padám pred Tebou
Na kolená

Oblaky prosieb tiahnu Tvojou tvárou
Oroduj za nás Zora prekrásna
Priepasť sĺz a padajúcich listov
Oči dažďov Krvavý pot Kristov
Ruky ktoré vykupujú všetky hriechy rúk
More lásky more kvetín poranený puk
Voskovica ktorá iba úsmev roní
Hudba ktorou doznievajú k hrobom zvony
Vlasy svetiel drahokamy na dne mora
Nádej vo tme holubica Svätá Hora
Neviditeľná
Vyvolená
Oblaky prosieb tiahnu Tvojou Tvárou
Oroduj za nás Zora prekrásna

Za všetky oči ktoré padli z hviezd
Za klasy ktoré dozrievali tmou
Za ruky ktoré siahli po jablku
Za ústa ktoré taja túto muku
Za rozbúrený vlas a rozplašené ryby
Snáď prsty vyschnuté do vody nepadli by
Belasé kamene dlaň moja svieti dúhou
Vás čierni havrani vás volám svojich druhov
Znie prosba nad horou znie Kalváriou lásky
Než slza stratená dopadne na oblázky
Za vtákov ranených za tváre pod závojom
Ruky sa spínajú k nebesiam v mene Tvojom
Za deti ktoré pred Tebou sú nemé
Za slová ktoré nikdy nepovieme
Mlčanie jabĺk očí úst a sna
Neviditeľná
Vyvolená
Oroduj za nás Zora prekrásna

I za Slovensko spína sa dnes k Tebe tisíc rúk
Tvár tejto zeme temná dávnym smútkom
Aby si svetlom mesačným ochraňovala jeho biele panny
Abys’ jej poslala láskavé ruky Veroniky v krvácaní
Aby aj na nej sa zastavil vánok Tvojich nôh jak na šípkovej ruži
Abys’ raz prijala pozdravy orlice ktorá Ti k očiam krúži
Aby si žehnala jej oblakom a starcom
Aby si žehnala jej nádejam
Aby si žehnala pesničkám vtákov v jarných hniezdach
I mrazom ktoré sypú na konáre perly
Zora prekrásna
Do Tvojich dlaní klesá prosba perí ruží puk
I za Slovensko spína sa dnes k Tebe tisíc rúk

(úryvok)

::

Pavol Ušák-Oliva (1914–1941), katolícky kňaz a osobitý básnik, autor duchovne ladenej poézie; zomrel mladý, v jeho veršoch prýšti krása aj zo smútku.