Peter Chorvát: Z poézie

Čistá hra

Aj keď až
únavne neprichádza predsa
len ďalej nemešká

Veď nemáme nič
čo nám nie je dané
zhora

Z mora
netradičnej Lásky

Čo máme?

rozkvitli púpavy a Vy –
ach, pardon,
my si už tykáme...
to je potom iné –
kvitnú broskyne a Ty

preto sa občas nestratí
ba nezahynie nik
na koho sa obrátiš
plným tichom
čo je tíš
do tla najbližšej tmy

iba mňa si sa tesne
slovom dotkla
ako mámenie

máme
nie?

Nemá páru

Na starom bicykli pre peších
v staničnom bufete
pri krígli
prázdnom
bohapusto zahrešil
pustý starý muž

Kedysi mal čierne vlasy
čierne kiahne

Dnes už diaľky nedočiahne
vlakom ani autobusom

Iba kľakom na kolená
ešte reptá – tu som,
Pane...
...nevidíš ma?

Ticho prosí
rýchlo šeptá
kým príde tma

Príď už
moja vyvolená
prívetivo naklonená smrť...

Ešte jedna...

Nepár

Nesmierne pomaly ešte padá
dlhý tichý letný láskavý dážď
až zostáva čerstvá rosa
na očiach

Rokmi premodlené storočia
keď život sviští ako britká kosa
ťahajú klince
z tela žeravé kliešte

Je zhora nežne nasnežené
spočinúť
Bože

Prosím
len to zatiaľ nehovor
nijakej žene

Si krásna
Je odpustené

Paralela

beznádejne spravodlivo
desať krát deväť
či deväť krát desať?
to sa môže miešať
čo nadeľuje život

berie i dávajúc
púšťa k vode a
učí plávať

pevne ísť a vystáť
i skalu
prebiť

aby sme najprv boli
kde je naša postať

paralelne v nebi

JNKS

Vravíte:
Rúhanie!

Veru nie.
Schválne:

Čo som nevydal
z úst
srdca
nikdy mi neodpusť,
Pane.

JEŽIŠ NAZARETSKÝ
KRÁĽ SLOVENSKÝ

Čo som
napísal, napísal
som.

Milovanie

Milovanie
to je zápas o seba

Poznajú to
milenci i mnísi

Viacej o tom vravieť
netreba

Hádam iba dodať
čo z toho možno vyťažiť

Vyhrá vždy ten
kto nechá Boha
zvíťaziť

(Z novej básnickej zbierky Petra Chorváta, ktorá vyšla pod názvom „L“
vo vydavateľstve Post Scriptum.)