ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.
Čítajúc knihu kardinála Roberta Saraha Sila ticha kladiem (pán Maršálek, ak dovolíte - kladieme si súhlasne) otázku, do akej miery sme ešte schopní otvoriť sa tichu, samote a pokániu. Mentalita dneška nás totiž vedie k opaku. Kardinál píše: „Sily tohto sveta, ktoré sa usilujú vytvoriť moderného človeka, ticho systematicky likvidujú.“ Tento komentár nepotrebuje žiadny komentár. V kocke vyjadruje takmer všetko a podľa mňa pravdivo. Žiaľ, väčšina z nás musí trpieť dnešný niekym riadený a cielený násilný hienizmus. Žiaľ stretávame sa denne s ním na každom kroku. Obrazne povedané je medzi nami ako lietajúci bumerang. Nečudo, že väčšina poctivých ľudí sa správa ináč, ako by mali, kedže sa stretávajú s anarchiou, sú bezmocní, často až na smiech, najmä v očiach tých bohatých, no chudobným duchom, a musia trpieť aroganciu vyvolených a tých, čo majú postavenie v spoločnosti, ktoré mnohí nadobudli nepoctivým získaním majetku. Nedivme sa potom teroristickým útokom a strácaniu viery, pričom nehľadáme ich príčiny podľa mňa v prameniacej bezmocnosti. Mám svoje roky a právo bilancovať, preto ak môžem na záver vyjadriť sa citátom klasika, ktorý je aj jednou z mojich životných skúseností - Odkedy som spoznal človeka, kúpil som si psa. Pekný deň! milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPán Kupecký, možno vám moje vyjadrenie bude pripadať ako fráza, ale tak to cítim:
OdstrániťČím viac je človek sklamaný a oklamaný (druhými a niekedy i sám sebou), tým viac by sa mal opierať o Boha.
Nemôžeme sa spoliehať na to, čo je nestále, menlivé, treba sa spoľahnúť na to, čo vydrží...
Už aj z tejto našej diskusie vidieť, že sa málokto zapája do nej i mimo nej a najmä oficiálnej (platí to všeobecne) a podľa mňa z jediného dôvodu. Nepomôže to. Je to iba márne volanie volajúceho v púšti a ľudia, možno mi budete oponovať, sú viac vo vyjadrovaní opatrnejší a boja sa viac demokracie, ako tzv. totality, pretože vtedy boli sledovaní, dnes sa sami prezradia (odhalia) názorom, ktorým sa selektujú a nevedomky priznávajú na ktorej strany brehu rieky stoja a tým (je to ako seizmograf) nesú dôsledky mocných za svoj postoj a to pri každej príležitosti. Čiže sa im to vracia ako bumerang, pretože každá akcia vyvoláva reakciu. V konečnom dôsledku masa je iba "štekajúca" karavána. Áno, pravda je nemenná, hoci stojí za dvermi a obrazne povedané, vždy ju za ňu aj kedysi z voza zhodili, ale aj človek (myslím na skutočného statočného, chudobného a dobrého človeka) veriaci v Boha veľa vydrží, no na svete neexistuje nič stále, nemenné a podľa vyjadrenia istého filozofa, stála je iba zmena. Žiaľ, a to je hrozné konštatovanie, zmena sa nikdy neudiala a neudeje bez krvi prelievania, na ktorú obyčajne doplácajú tí najnevinnejší ľudia a bohatnú zločinci! milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť