Sila dobra a zla

Vlado Gregor

Človek pred šesťdesiatkou dosť často bilancuje svoj život a väčšinou je to na báze veľmi konkrétnych zážitkov a príhod. 

Robím teraz na „Patrónke našej akademickej“, ktorá je lemovaná dvoma zastávkami mestskej dopravy. Na Mokrohájskej je domov pre fyzicky postihnutú mládež a pred človekom tam defiluje veľa nešťastia a trápenia. Oproti veľkej zastávke na Patrónke je zase ústav pre mentálne postihnuté deti. Ako študent som tam brigádnicky vozil mäso a bol som prekvapený, aké sú tie deti, ktoré Luther nazýval dielom diabla a Hitler ich aj plánovane chcel likvidovať, neustále a hlboko šťastné.

Zlo má veľký priestor a často mu ho my sami dávame, ale som z celoživotných skúseností presvedčený, že dobro má oveľa silnejšie možnosti a poistky a že výkupná cena utrpenia, ktorú nám neprekonateľne priniesol Ježiš Kristus, je realita a fakt.

Je niekedy ťažké znášať ľudskú zlobu a neprajnosť, a poznáme to z rodín i zamestnaní, že je ťažké niekedy slušne sa správať a „nenechať zapadnúť slnko nad svojím hnevom“, ale musíme si neustále uvedomovať, že je neproduktívne a iracionálne hnevať sa na rybu za to, že je mokrá...

Ako správny katolík zase končím latinským úslovím: Múdremu to stačí (SAPIENTI SAT). 

Vlado Gregor

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.