Skromnosť, nie bohorovnosť

Vlado Gregor

Vyčíta sa mi niekedy, že iba naprázdno, zbytočne a nekonkrétne moralizujem. Myslím si však, že zaoberať sa tou základnou náboženskou otázkou a zásadným problémom viery „unde malum“, teda odkiaľ je zlo, čo ho vyvoláva a zapríčiňuje a prečo je nevyhnutné a možno aj potrebné, nie je vôbec nekonkrétnou činnosťou a abstraktným záujmom.

Každá inštitúcia a organizácia sa stará o to, aby sme nerušili jej kruhy, aby mala podľa možnosti tak trochu svätý pokoj. Ale Kristus prišiel priniesť zdravý nepokoj, ba občas aj oheň, rozdelenie a meč!

Je to paradox a možno sa to zdá sebecké, ale pre nás ako indivíduá je predovšetkým dôležité vážiť si samých seba, mať úctu nielen k Bohu, ale aj k sebe. Ostatné nás môže trápiť, môžeme to konkrétne pomenovať a snažiť sa aj o nápravu pomerov vo vnútri hniezda, do ktorého patríme. Za toto ostatné však nenesieme zodpovednosť a Boh nás bude brať na zodpovednosť hlavne za to, čo bolo v našich vlastných silách, talentoch a možnostiach.

Tento sklon aj u tých najsvätejších spoločenstiev – upevňovať sa, prospievať sebe a usmerňovať prílišných snaživcov a aktivistov – je tu a nič s tým nenarobíme. Preto mám rád spoločenstvo katolíckej Cirkvi, lebo som sa v ňom narodil a vnímam ho už aj cez svojich predkov. Ako kedysi nádejný historik dlhodobo skúmam nielen jej zrod a následné chyby, ale aj vznikajúce dobrá a budúce perspektívy.

Ctím si akúkoľvek organizáciu a vyznanie, ktoré sa oficiálne a vedome o niečo dobré snažia, ale musia si byť vedomé svojich zlých sklonov a možných i nevyhnutných chýb a obmedzení. Z tohto uhla pohľadu by sa mali správať aj k svojim nie podareným a pravoverným členom. Znovu sa pýtam, ktorá inštitúcia a organizácia dokonale spĺňa túto prepotrebnú zásadu a ktorá je ju schopná bezchybne a perspektívne plniť?

K poznaniu vlastnej nedokonalosti a nekompetentnosti teda máme smerovať nielen ako jednotlivci, ale musíme to badať aj na skupinách, inštitúciách a organizáciách, ktoré tvoríme. Všímajme si teda nielen naše prednosti, ale aj to, čo stvárame a kazíme. Boh má rád skromnosť, nie bohorovnosť. Som presvedčený aj o tom, že k tomuto poznaniu a istote smerujeme a keď sa toto poznanie rozšíri, tak naozaj nasmeruje celé ľudstvo do jedného ovčinca a k jednému pastierovi. A možno na tej ceste už aj sme. V tom je naša nádej a pevná viera, pri všetkom vedomí našej nedostatočnosti a nevyhnutnej pokory a sebakritiky. A nielen predpokladám, ale som si istý, že katolícka viera a jej organizované vyznanie v tomto smere nezaostáva a naša budúcnosť je naozaj svetlá.

(Nemôžeš však byť žiadnym Božím prorokom, ak podliehaš nereálnym nárokom!)

Bez rozdielu vyznaní, cirkví a iných ctených a „samoctených“ inštitúcií sa teda pokorne modlime: „Pane, zmiluj sa, Kriste, zmiluj sa!“

KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.