Slovo na nedeľu (85)

Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

(Jn 20, 22–23)

Spoveď. V dnešnej dobe sa mnohí na ňu pozerajú s dešpektom. Pokladajú ju za niečo zbytočné, čo už nepatrí do „výbavy“ moderného človeka. Žiaľ, tomuto trendu podľahli aj mnohí kresťania. Myslia si, že svoje súkromie nemusia pred nikým obnažovať. Ich vnútro je len a len ich a nikto nemá právo sa o ňom dozvedieť niečo viac.

Musíme si uvedomiť, že svoje hriechy nehovoríme kňazovi, ale Bohu. Hneď môžete oponovať – veď Boh o nás všetkých všetko vie, tak načo mu niečo hovoriť. Áno, je to pravda. Boh vie všetko o každom. Teda pozná všetky naše hriechy a nemuseli by sme mu nič hovoriť. Vo svätej spovedi však ide o niečo viac ako len o hriechy. Ide o odpustenie – potom sme pred Bohom čistí a môžeme sa mu očistení a omilostení pozerať do očí.

Svätá spoveď má význam iba vtedy, keď si svoje prehrešky uvedomíme a presne ich pomenujeme. Nič nezakryjeme. Kňaz nie je naším katom, ale prostredníkom, ktorému Pán Ježiš, Boží Syn, dal možnosť hriechy odpúšťať. Aj kňaz je hriešny. Je si toho vedomý a preto na nás nehľadí s nejakým dešpektom, ale má pre nás pochopenie.

Po uvedomení si hriechu, jeho vyznaní, musíme svoje prehrešky oľutovať. Bez ľútosti a nášho pokánia a pokory by spoveď nemala význam. Oľutovanie hriechu je dôležité – vtedy si uvedomíme jeho škodlivosť pre našu spásu, pre záchranu našej duše. Po oľutovaní by sme si mali uvedomiť, že sa treba v budúcnosti hriechu strániť. Nevyhľadávať ho. Nespolupracovať so zlom, ale čeliť všetkým jeho nástrahám.

Úprimné oľutovanie a predsavzatie zmeniť sa má pre našu vnútornú rovnováhu veľký význam. Naša duša sa naplní radosťou a Božím milosrdenstvom. Pretože Pána Boha nikdy neunaví, aby nás vypočul. Nikdy sa neunaví, keď bude počúvať našu ľútosť. Boh je trpezlivý. A ešte – má veľmi dobrú pamäť. Preto sa nesnažme pri našich predsavzatiach namýšľať si, že na niečo zabudne. Nezabudne. Ale dokáže odpustiť. A dokáže odpúšťať, hoci si to nie vždy zaslúžime.

Po svätej spovedi je ešte jeden dôležitý úkon: prijatie Eucharistie – Božieho Tela. To je pokrm pre dušu. Pokrm, ktorý je  našou vstupenkou do Božej náruče!

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (84)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.