Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja
ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa
odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
(Mt 6, 3–4)
Mnoho ľudí (a rôznych organizácií) potrebuje
pre svoj život pomoc od druhých. Nachádzajú sa v peňažnej tiesni.
Z rôznych dôvodov majú nízky finančný príjem, žijú v chudobe. Niektoré najmä
charitatívne organizácie potrebujú na svoju činnosť taktiež peňažné
prostriedky. Darmo sa nehovorí – peniaze sú vždy až na prvom mieste...
A naopak – mnohí z nás majú
prebytok. Nič im nechýba. Sú zabezpečení, sú „za vodou“... Nikomu nechcem
vstupovať do svedomia a ani neodcudzujem tých, čo netrpia nedostatkom. Ak
to dosiahli svojou statočnou a poctivou prácou, boli spravodlivo odmenení.
Bohatstvo, ak pochádza z legálneho
príjmu, nie je žiadnym hriechom. Dôležité je však to, či bohatý človek dokáže
svoje prostriedky zmysluplne využiť. Či dokáže pomôcť iným, tým, ktorí to
potrebujú. Bohatý môže zmeniť a vylepšiť životné podmienky tým, ktorým
nebolo dopriate a dané...
Samozrejme, bohatý nemusí všetko rozdať.
Stačí, keď sa dokáže zrieknuť časti svojich prostriedkov. Nech nie je skúpy,
ale veľkorysý.
Je niečo krajšie, ako pomáhať tým, ktorí to
potrebujú? Pomoc netreba robiť okázalo. Predvádzať sa a vychvaľovať
sa. Aby druhí obdivovali. Aby o tom písali v novinách, hovorili
v televízii.
Všetko, čím pomôžeme druhým, neostane skryté
pred Pánom. Na nič sa nezabudne. A každá naša skrytá veľkorysosť,
ušľachtilosť a pomoc núdznym bude spravodlivo odmenená!
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (85)
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
"Na nič sa nezabudne. A každá naša skrytá veľkorysosť, ušľachtilosť a pomoc núdznym bude spravodlivo odmenená!" Keby to záležalo od pána Hakalu, možno by to tak aj bolo. Mne sa tento názor javí tak, že je to niečo za niečo - teda akýsi obchod. Je pre veriacich želateľná spoločnosť v ktorej by nebolo núdznych?
OdpovedaťOdstrániťNeodpovedám za pána Hakalu, ale za seba.
OdstrániťJedno je želanie, iné skutočnosť. Ako povedal Ježiš (a stáročná skúsenosť ľudstva to potvrdzuje), chudobní budú vždy medzi nami, vždy budú takí, čo potrebujú pomoc.
Socializmus nepotreboval charitu, boli sme všetci rovnako chudobní, alebo bohatí. Ani "papaláši" nemohli vysoko vyskakovať. Ten Ježišov citát som nevedel nájsť, neklamete?
OdstrániťJežiš povedal: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.“ (Mk 14, 7)
OdstrániťNa doplnenie slová kardinála Saraha, ktoré stoja za pozornosť:
Odstrániť„Prekvapuje ma, akým spôsobom sa dnešný svet, ba dokonca aj mnohí členovia Katolíckej cirkvi stavajú k chudobe. V Biblii je chudoba vždy stavom, v ktorom sa Boh približuje k človeku... Moderný svet si, naopak, dáva za cieľ odstránenie chudoby. Ba čo viac, stretávame sa s istou formou znepokojujúceho zamieňania biedy a chudoby. Takýto pohľad na život nie je v súlade s odkazom Zjavenia.“
(Kardinál Robert Sarah: Sila ticha; Bratislava, Lúč, 2017)
Vraj boj proti chudobe. Aj komunisti sa oháňali sociálnou spravodlivosťou – a pritom zobrali pôdu roľníkom, dielne remeselníkom, rehoľníkov vyhnali z kláštorov, umelcom zakazovali tvoriť podľa svedomia a mnohých svojich skutočných či domnelých odporcov týrali a väznili.
OdstrániťPozvali ma a tak dnes som bol robiť reportáž vo svätom stánku v obci Bánov, kde veriaci, najmä dorábatelia chleba, podnikatelia i občania -
OdpovedaťOdstrániťzáhradkári prišli a priniesli na oltár dary zeme, ako vďakyvzdanie, ktoré duchovný, miestny farár posvätil, a poďakoval za ne. Bol to už devätnásty ročník tohto duchovného stretnutia! V tomto obecnom kostole v Bánove som bol po prvý krát, no zanechalo to vo mne veľký dojem, pekné spomienky a bohatý zážitok. Česť ich statočnej práci! Ak dožijem a pozvú ma, určite prídem aj na budúci rok. milan kupecký
Ozaj stoja za pozornosť, prečo by sme nedopriali tým druhým chudobu, veď je to stav v ktorom sa k ním približuje hypotetický Boh. Zvrátené predstavy o spoločnosti v ktorej sa farizejsky velebí chudoba. Toto ste nemali napísať, nectí to pána kardinála.
OdpovedaťOdstrániťSúdny čitateľ si utvorí vlastný názor...
OdstrániťLen tak na okraj: Najviac biedy a nešťastia (učia nás o tom dejiny) spôsobili tí, ktorí bojovali (vraj) za bratstvo, rovnosť, slobodu a sociálnu spravodlivosť. Paradox, všakže?
A ešte raz kardinál Sarah: „Najväčšou ľudskou biedou je neprítomnosť alebo odmietanie Boha.“