Biskup a Medžugorie (2)

Časť druhá: Argumenty

Karol Dučák

Na začiatku druhej časti článku si položme otázku: Aké sú perspektívy oficiálneho uznania pravosti nadprirodzených zjavení v Medžugorí Katolíckou cirkvou? V prípade Fatimy sa Cirkev vyjadrila k zjaveniam Matky Božej 13. 10. 1930, teda trinásť rokov po skončení zjavení, keď miestny biskup vyhlásil za hodné dôvery videnia, ktoré mali deti, a úradne povolil kult Fatimskej Panny Márie. V prípade Medžugoria situáciu skomplikovalo viacero okolností, ktoré doposiaľ oficiálnemu uznaniu Medžugoria ako miesta nadprirodzených zjavení bránia. Je to predovšetkým skutočnosť, že zjavenia sa doposiaľ neskončili, ale aj odpor miestnych biskupov voči oficiálnemu uznaniu Medžugoria.

V prospech oficiálneho uznania svedčí mnoho argumentov, ktoré by sme mohli rozdeliť na dve veľké kategórie: priame a nepriame.

Priame sú predovšetkým výsledky sofistikovaných výskumov fundovaných komisií, ktoré priniesli množstvo vedecky podložených argumentov v prospech uznania. Prvé uskutočnili miestni lekári, resp. lekári z krajín vtedajšej Juhoslávie, už v prvých dňoch zjavení. Dňa 27. júna 1981 to bol praktický lekár Ante Vujević v Čitluku, o dva dni nato mostarská psychiatrička Mulija Džudžová a v októbri roku 1981 v USA žijúci chorvátsky psychiater s dlhoročnou praxou Nikola Bartulica. Všetky tri vyšetrenia zhodne potvrdili, že vizionári sú po zdravotnej stránke úplne v poriadku.

Ďalším z miestnych špecialistov bol františkánsky kňaz Slavko Barbarić, teológ a psychológ, ktorý v čase zjavení dokončoval svoju dizertačnú prácu vo Frohnleitene. Počas niekoľkých mesiacov od apríla do septembra nasledujúceho roku pozoroval a vypočúval skupinku vizionárov z psychologicko-pedagogického hľadiska. Z hľadiska psychológie použil rôzne metódy skúmania: skupinové pozorovanie všetkých vizionárov, skupinový rozhovor s nimi, individuálny rozhovor s každým z nich zvlášť, odpovedanie detí na ním pripravené anketové lístky, nezávisle jeden od druhého. Na základe výsledkov svojich výskumov Slavko Barbarić konštatoval, že vizionári nemali interných alebo externých organizátorov a napriek istej zanedbanosti privátnych záujmov kompletne zastupujú postoj Panny Márie. Barbarić však naliehal na potrebu pokračovania ďalších výskumov.

Ďalším odborníkom z krajín vtedajšej Juhoslávie bol známy psychiater a parapsychológ slovinského pôvodu profesor Stopar zo svetového ústredia pre parapsychológiu v Londýne. Doktor Stopar podrobil v Medžugorí vizionárov podrobným vyšetreniam a ako prvý lekár systematicky skúmal vizionárov v priebehu extázy. Encefalogramy, uskutočnené v čase zjavení, potvrdili, že nejde o epilepsiu ani o sen. Zo Stoparovho písomného nálezu vyplýva, že ani u jedného z detí, ktorým sa zjavila Panna Mária, sa neprejavujú patologické príznaky. Vizionárov vyšetroval v hypnóze aj v bdelom stave a ich rozprávanie bolo rovnaké tak v hypnotickom spánku, ako aj pri plnom vedomí.

Odborné výskumy však vykonávali aj vedecké kapacity zo zahraničia. V roku 1983 boli realizované vyšetrenia pod vedením lekárov Maria Bottu a Philipa Madreho. V roku 1984 uskutočnili svoj výskum talianski lekári Maria Frederica Magatti, Lucia Capello, Enzo Gabrici, Anna-Maria Franchini a ďalší. Výsledky výskumov oboch týchto teamov boli prakticky totožné s výsledkami predošlých vyšetrení.

V roku 1984 skúmala vizionárov aj komisia francúzskych lekárov pod vedením Henriho Joyuexa. Pri jednom experimente nasadili vizionárovi Ivanovi pred zjavením slúchadla s intenzitou zvuku 70 decibelov. Keď sa dostal Ivan do extázy, odborníci zvýšili intenzitu zvuku v jeho slúchadlách na 90 decibelov. Ivan však po skončení experimentu tvrdil, že nepočul žiaden hluk. Henri Joyuex sa po skončení výskumného programu okrem iného vyjadril: ,,Skúšky ukazujú, že patričná osoba pri zjavení prežíva autentickú skutočnosť… Tento jav je vedecky nevysvetliteľný.“

Podľa hodnotenia komisie francúzskych lekárov sú vizionári normálni ľudia, zdraví na duchu i tele, nejavia žiadne príznaky epilepsie, traumy či hypochondrie, a možno u nich s určitosťou vylúčiť hystériu alebo katalepsiu. Ich extázy nie sú patologické a ich vízie nie sú predstierané.

V roku 1985 uskutočnila výskum v Medžugorí skupina vedcov z Talianska pod vedením Luigiho Frigeria, ktorí boli vybavení mimoriadne kvalitným vedeckým vybavením, umožňujúcim detailné testovanie vizionárov (algometer, esteziometer, amplifón, polygraf). Neurochirurg Marco Margnelli, špecialista na štúdium extázy, vďaka sofistikovanej technológii objavil pri výskume vizionárov správanie, ktoré doposiaľ nebolo identifikované v extaktických stavoch, a na základe toho obohatil definíciu extázy o novú kategóriu. Závery výskumu talianskych vedcov boli v princípe podobné ako závery predchádzajúcich komisií. Spoločným plodom práce všetkých uvedených komisií bol stále rovnaký záver, že vizionári sú úplne zdraví, neklamú a medžugorské zjavenia poukazujú na nadprirodzenú príčinu.

Biskup Žanić však pocítil, že tieto výskumy podkopávajú jeho dôveryhodnosť v očiach svetovej verejnosti, preto v správe vyšetrovacej komisie uviedol, že výsledky výskumov zahraničných lekárov nemožno akceptovať, pretože títo cudzinci neovládajú srbochorvátsky jazyk a museli pri svojej práci využívať služby tlmočníkov. Bol to veľmi úbohý argument. Biskup však nepripúšťal kritiku seba ani komisie, ktorú vytvoril. Dokonca raz sebavedome vyhlásil: „Ja som Komisia!“

V januári 1986 však sedemnásti erudovaní odborníci z Talianska a Francúzska vydali spoločný dokument, v ktorom zhrnuli výsledky dovtedajších výskumov s jednoznačne pozitívnym záverom.

Ďalšie náročné výskumy vizionárov uskutočnili v roku 1998 talianski vedci Margnelli a Garliardi, ktorí zhromaždili tím deviatich medicínskych odborníkov a so špičkovými prístrojmi uskutočnili testy na Mariji, Ivanovi a Vicke v dňoch 22.–23. apríla 1998 v talianskom Capiago Intimiano v provincii Como. Tieto experimenty v podstate kopírovali predchádzajúce pokusy odborníkov z Francúzska a Talianska, uskutočnených v rokoch 1984–1985, avšak v širšom meradle. Počas testov, ktoré trvali nepretržite 48 hodín, boli vizionári napojení na prístroje aj počas spánku. Výskumníci im položili 510 otázok rôzneho charakteru. Testy priniesli výsledky porovnateľné so závermi štúdií z rokov 1984–1985, avšak namerané hodnoty (napríklad pulz) boli nižšie než údaje z osemdesiatych rokov. Rozdiel v stave pred a v priebehu extázy bol však stále markantný. U všetkých vizionárov sa spoločne v tom istom okamihu výrazne zintenzívni činnosť srdca. Majú síce navzájom rozdielne hodnoty pulzu, ale sú evidentne nad normálnou hodnotou.

O rok neskôr, dňa 7. 4. 1999, vykonal tím špičkových odborníkov v Tirolsku ďalšie testy, na ktorých okrem iných špecialistov spolupracovali dvanásti lekári. Generálnym koordinátorom projektu bol lekár a profesor teológie Andreas Resch, ktorý prehlásil, že zážitky vizionárov nesprevádzajú žiadne patologické javy. Zverejnil aj ďalšie detaily výskumov: „Vizionárov sme v hypnóze vrátili späť až k ich poslednej extáze. Pomocou hypnózy bolo možné vrátiť sa k tejto spomienke, ale nebolo možné vyvolať takzvaný extatický stav. Prejavilo sa, že indukcia takzvanej extázy, to znamená vyvolávanie extatického stavu sugesciou, nie je možná, pretože stav extázy má svoju vlastnú podobu. Nie je možné, aby si vizionári vyvolávali extázy svojimi vytúženými predstavami.“

Samotný profesor Resch nikdy nepochyboval o nadprirodzenom pôvode medžugorských zjavení a doslova sa vyjadril, že „vedecké skúmanie zaručuje pravosť javu a to prežívanie mimoriadneho zážitku. To potvrdzujú i plody. A teologické problémy som žiadne nevidel“.

K tomuto skúmaniu pozvali aj kardinála Ratzingera, prefekta Kongregácie pre náuku vieru. Keďže sa však nemohol osobne zúčastniť tohto konania, poslal prostredníctvom viedenského nuncia vedcom list, v ktorom ich povzbudil, aby vytrvali vo svojej práci a ubezpečoval ich, že takýmto spôsobom prispejú k oficiálnemu cirkevnému uznaniu zjavení v Medžugorí. 

Posledné vyšetrenia si vyžiadal priamo Svätý stolec. Uskutočnila ho ďalšia francúzska lekárska komisia pod vedením Henriho Joyeuxa v júni 2005 na Ivanovi a Mariji počas výročného zjavenia. Na základe tohto výskumu komisia opäť potvrdila výsledky testovania z rokov 1984–1985.

Možno konštatovať, že všetky vedecké komisie prišli k zhodnému záveru, že neobyčajné medžugorské fenomény majú svoj pôvod mimo oblasť vedy. Sú to nadprirodzené udalosti, ktoré presahujú oblasť vedeckého poznania.

Popri priamych argumentoch je však naporúdzi aj množstvo nepriamych argumentov. Môžeme sa inšpirovať Svätým písmom. V Skutkoch apoštolov sa píše o počine farizeja Gamaliela, učiteľa zákona, ktorý po uväznení apoštolov takto prehovoril vo veľrade: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ (Sk 5, 35–39).

Teda ak je nejaké dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nemožno ho rozvrátiť. Toto platí v plnom rozsahu o diele Panny Márie v Medžugorí. Už 36 rokov sa ho všetky antimariánske sily pokúšajú rozvrátiť, lenže bezvýsledne. Toto dielo je nezničiteľné, lebo je dané Bohom prostredníctvom Bohorodičky Márie, vždy Panny. To dielo nielenže sa nerozpadá, ale naopak, rastie, mohutnie, košatie. Predovšetkým však prináša ušľachtilé ovocie nesmiernej ceny. V Písme svätom sa píše: „Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie“ (Mt 7, 16–18).

Položme si teda otázku: „Aké je ovocie Medžugoria?“

Už predtým bolo uvedených zopár faktov, tak si to zrekapitulujme: 2,5 milióna ľudí z celého sveta príde rok čo rok na toto pútnické miesto. Odkedy sa vedú štatistiky, teda od roku 1986, pristúpilo k svätému prijímaniu vyše 37 miliónov pútnikov. Len v období rokov 1985–2001, teda za sedemnásť rokov, tu prijalo sväté prijímanie takmer 13 miliónov veriacich ľudí. Pre lepšiu názornosť presnejšie počty v jednotlivých rokoch:

Rok         Počet svätých prijímaní

1985 –     482 200

1986 –     583 400

1986 –     804 400

1987 –     1 018 500

1988 –     1 018 070

1989 –     1 373 850

1990 –      550 300

1991 –      232 600

1992 –      369 300

1993 –       579 420

1994 –       588 500

1995 –       869 900

1996 –      1 021 000

1997 –      1 066 000

1998 –      1 030 000

1999 –      1 084 000

2000 –      100 000

Celkovo za celé sledované obdobie to bolo 12 771 440 svätých prijímaní.

Medžugorie je miestom zázračných uzdravení. No nielen telesných, ale, čo je najdôležitejšie, predovšetkým uzdravení duchovných. Vedecky nevysvetliteľných telesných uzdravení bolo nahlásených už vyše šesťsto. Všetky tieto prípady skúma najprv lekárska a potom aj teologická komisia. Uzdravenia sú veľmi dôsledne skúmané tak po stránke vedeckej, ako aj teologickej, ale posledné slovo musí mať Katolícka cirkev. Kompletná dokumentácia ku všetkým prípadom zázračných uzdravení je uložená v medžugorskom informačnom centre Mir. Je však možné, že zázračných uzdravení bolo viac, pretože mnohí zázračne uzdravení svoj prípad nenahlásili, takže sa o ňom vôbec nevie.

Jedným z najúžasnejších prípadov bolo uzdravenie Američanky Rity Klausovej, ktorá 26 rokov trpela sklerózou multiplex. Choroba neodvratne smerovala k tragickému koncu. Namiesto smrti však prišlo uzdravenie. Sama uzdravená to vyjadrila slovami: „V stredu 18. júna 1986, potom, čo som sa ako každý deň pomodlila ruženec... mi neočakávane napadla myšlienka, aby som prosila Ježiša o uzdravenie prostredníctvom našej Pani z Medžugoria... Potom mi napadli slová: Drahá Matka, Kráľovná mieru, ja verím, že sa zjavuješ deťom v Medžugorí. Prosím ťa, popros svojho Syna, aby ma uzdravil všade, kde to potrebujem. Tvoj Syn povedal, že keď veríme, môžeme povedať hore: Pohni sa! – a ona sa pohne. Ja verím a prosím Ťa, pomôž mi, aby som sa zbavila nevery. Keď som poprosila Panna Máriu, našu Matku, aby mi robila prostrednicu, pocítila som, ako skrze mňa prechádza elektrický výboj... Odišla som do svojej izby v prízemí, aby som si sňala bandáže z nôh... Sňala som si bandáže z nôh a s pomocou bariel som došla k schodom, vedúcim na prvé poschodie. Povedala som si: ak som uzdravená, môžem po tých schodoch vybehnúť. Vybehla som po schodoch hore!... Smiala som sa a plakala radosťou.“ 

Rity Klausová, ktorá bola už jednou nohou v hrobe, bola úplne vyliečená! Neskôr prišla do Medžugoria a priniesla so sebou rozsiahlu dokumentáciu o svojej chorobe a následnom vyliečení.

Medzi zázračne uzdravených patril aj päťdesiatjedenročný Američan Arthur Boyle z Hinghamu v Bostone. Bol už iba na krok od smrti. Mal rakovinu obličiek, z ktorých sa choroba rozšírila do pľúc. Arthur sa rozhodol pre cestu do Medžugoria a v sprievode dvoch priateľov uskutočnil plánovanú púť. Po príchode na toto pútnické miesto išiel ešte v ten istý deň na večernú svätú omšu do kostola sv. Jakuba. Na druhý deň sa vyspovedal a pri náhodnom stretnutí s vizionárkou Vickou, ktorá sa nad ním pomodlila, sa rozhodol pre výstup na horu Križevac. Dňa 14. septembra 2000 skutočne vyšiel s veľkými ťažkosťami na horu Križevac a tam sa spolu s priateľmi so slzami v očiach modlil. Domov sa vrátil úplne zdravý.

Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Tých vyše šesťsto zázračných uzdravení hovorí jasnou rečou. K najväčším zázrakom Medžugoria však nepatria telesné, ale duchovné uzdravenia. Ľudia, ktorí tridsať, štyridsať, možno aj viac rokov neboli na svätej spovedi a boli len formálnymi katolíkmi, prichádzajú do Medžugoria, aby sa tu obrátili. Je to premodlené, milostivé miesto, na ktorom sa uskutočnili milióny osobných spovedí, na ktorom zazneli milióny ružencov, milióny úprimných modlitieb.

Príbehov duchovných obrátení v Medžugorí je nespočetné množstvo. Dalo by sa o nich napísať niekoľko objemných publikácií a ešte stále by to nebol úplný zoznam. Autor tohto článku si osobne vypočul výpoveď jednej pôvodom českej rehoľníčky, pôsobiacej v Medžugorí, ktorá bola podľa vlastných slov pred príchodom na toto milostivé miesto úplná ateistka. Bývala v Prahe a do Medžugoria sa vybrala na naliehanie svojej matky. Tu sa obrátila a rozhodla sa ostať tu pôsobiť ako rehoľníčka.

Médiá zaznamenali iné pozoruhodné prípady v Medžugorí. Jeden z nich sa prihodil istej írskej pútničke menom Janet. Ako neskôr sama vypovedala, bola katolíčkou od malička, avšak iba formálnou. Dokonca pochybovala o prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii. Do kostola chodila zo zvyku. Jej manžel, hinduista, nebol proti tomu, aby ich tri deti dostali katolícku výchovu, ale v rodine chýbal živý náboženský život. Na naliehanie priateľky sa Janet vybrala do Medžugoria a tam zažila čosi, čo ju prinútilo zmeniť svoj život. Keď pri jednej svätej omši kňaz dvihol hostiu, Janet podľa vlastných slov videla túto hostiu zväčšovať sa a ona v nej zbadala Kristovu tvár. Zvyšok pobytu v Medžugorí preplakala. Po návrate domov sa jej život od základov zmenil. Horlivo vyznávala svoju vieru a jej príklad strhol aj jej manžela, ktorý sa napokon tiež stal katolíkom.

Obrátenia sú najväčším zázrakom Medžugoria. Nedávno zosnulý najznámejší exorcista sveta páter Gabriele Amorth, ktorý bol počas dlhých rokov konfrontovaný so silami pekla, sa dokonca výslovne vyjadril: „Satan nenávidí Medžugorie, pretože je to miesto obrátení a modlitieb.“

Skutočne. Milióny ľudí, prichádzajúcich do Medžugoria, zažili obrátenie a začali sa intenzívne modliť. Katolíci i nekatolíci. Vlažní katolíci s mŕtvou vierou sa stavajú horlivými katolíkmi so živou vierou a z nekatolíkov sa stávajú katolíci. Panna Mária de facto v Medžugorí realizuje ekumenizmus návratu v praxi. Pozoruhodné svedectvo o tom prináša p. Ljudevit Rupčić: „Michael Roonsmann, anglikánsky kňaz z New Yorku, preduchovnený a vzdelaný človek, vyštudoval teológiu a psychológiu... On hovorí aj toto: ,Môj biskup síce neuznáva zjavenia, pritom ale vie, že ja robím mnoho vecí vo svetle medžugorských posolstiev a hovorí mi, že to pokojne môžem robiť.´ Vari to nie je Máriino ekumenické pôsobenie, a to bez dohovorov, dekrétov a teologických úvah, a nie je možné nič mu odoprieť?!“

Ako ďalej dosvedčuje M. Roonsmann, po „medžugorských posolstvách mnohí z našich anglikánskych kruhov odpovedali na výzvu a modlia sa v skupinách ruženec. A ja sa už dlho modlím denne ruženec. Dokonca sa to pre mňa stalo veľmi dôležitou súčasťou môjho modlitebného dňa“.

Návštevy Medžugoria sa stali pre M. Roonsmanna významnou inšpiráciou jeho života i jeho teologického rastu. Večerná medžugorská liturgia je podľa jeho vlastných slov preňho mohutným prameňom milosti aj napriek tomu, že nerozumie po chorvátsky. Je len potrebné všetko prijímať s otvoreným srdcom tak, ako nás prijíma Panna Mária. A katolíkom adresuje Michael Roonsmann tieto úprimné, čisté slová: „Táto a taká Panna Mária nie je len vaša, ale aj naša, anglikánska. Ona žiada mier a uzmierenie. Žiada čítanie Božieho slova a život podľa Božieho slova. Bojuje v nás o bratskú lásku a modlitbu. Takú Pannu Máriu si i my, anglikáni, prajeme a ctíme.“

Toto je pravý ekumenizmus návratu, postavený na mariánskom pilieri.

Ovocie Medžugoria je mimoriadne bohaté. Má mnohé podoby a slúži ľuďom na celom svete v podobe rozličných charitatívnych projektov. Jedným z nich je iniciatíva Mary's Meals, ktorú založil Škót Magnus MacFarlane-Barrow, aby hladujúcim deťom v najchudobnejších krajinách sveta raz denne poskytol v škole teplé jedlo. Magnus navštívil ako tínedžer so svojimi súrodencami po prvý raz Medžugorie v roku 1982. Táto udalosť navždy zmenila život jeho rodiny. Projekt Mary's Meals vznikol v roku 2002 a Magnus ho od začiatku zveril pod patronát Panny Márie. Dnes poskytuje denne jedlo pre takmer 900 tisíc detí.

Toto je však len jeden z mnohých projektov na pomoc trpiacim, ktoré majú svoj pôvod v Medžugorí. Nie je možné ich stručne vymenovať všetky, pretože by si to vyžadovalo samostatný článok.

Milióny ľudí na celom svete prijali Medžugorie s otvoreným srdcom, avšak našli sa aj skeptici, ktorí sa usilovali za každú cenu spochybniť toto pozoruhodné dielo Panny Márie. Objavili sa dokonca početné obvinenia, podľa ktorých sú za udalosťami v Medžugorí peniaze a zištné dôvody. Biskup Žanić dokonca obvinil Svätý stolec z toho, že odmieta jeho stanovisko k Medžugoriu kvôli finančnému podplácaniu. Aká je však pravda? Aký osoh mali vizionári, teológovia i všetci ľudia, ktorí sa postavili za Medžugorie? Čo získali vďaka zjaveniam, ktoré sa tu odohrávali?

Nezabúdajme, že vo vtedajšej Juhoslávii bol pri moci totalitný protináboženský režim. Vystúpiť na verejnosť so správami o zjaveniach Panny Márie bolo obrovské riziko. Katolícka cirkev bola vo vtedajšej Juhoslávii bezohľadne prenasledovaná. Už v prvom roku zjavení sa režim snažil udusiť mariánske dielo v Medžugorí. Pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie  vláda v obave z robotníkov, ktorí sa mali vrátiť zo zahraničia, podnikala tvrdé opatrenia proti Medžugoriu. Priamo „z Belehradu prišlo nariadenie, aby sa potlačilo to protištátne hnutie v republike Bosna a Hercegovina, ktoré sa volá GOSPA, skôr než sa vrátia robotníci zo zahraničia. Do Medžugoria boli vyslané špeciálne jednotky zo Sarajeva s príkazom, aby strieľali na ľudí. Dedina bola obkľúčená zo všetkých strán, všade boli policajné hliadky. Zakázaný bol prístup na Crnicu i Križevac.“

K najhoršiemu napokon nedošlo, ale pátra Zovka mučili na polícii. Svedok Mladen Bulić neskôr vypovedal, že páter mal pravú stranu tváre opuchnutú od úderov, z uší mu tiekla krv a mal vybité zuby. Väznených a mučených však bolo kvôli zjaveniam Panny Márie v Medžugorí nielen páter Zovko, ale aj mnoho iných ľudí.

Aj vizionári, hoci to boli iba deti, si vytrpeli veľa príkoria. Šikanovala ich polícia a boli dokonca aj väznení. Mnohí ľudia sa im posmievali, pretože ich podozrievali, že si všetko vymysleli. Dokonca aj páter Jozo Zovko, ktorý sa neskôr stal ochrancom detí a bol preto štátnymi orgánmi väznený a mučený, im spočiatku neveril a preto podrobil všetky deti dlhým výsluchom. Svoj postoj zmenil, až keď sa mu – celkovo trikrát – zjavila Panna Mária.

Vizionári už 36 rokov slúžia ľuďom a odovzdávajú im posolstvá Panny Márie. Sú neustále v pozornosti médií i pútnikov. Nemajú chvíľu pokoja. Nemajú nijaké súkromie, pretože ich službu neustále ktosi potrebuje. Je to nesmierne ťažká služba blížnym na úkor vlastného pohodlia, vlastného súkromia. Ak si teda niekto myslí, že k zjaveniam došlo zo zištných dôvodov, alebo hádam z nejakej pochybnej túžby po lacnej senzácii, je na veľkom omyle.

Komu najviac prospeje spochybňovanie Medžugoria? Položme si klasickú otázku: „Cui bono?“ V doslovnom preklade: „Komu dobré?“ Odpoveď nájdeme v slovách p. Amortha, ktorý označil „Medžugorie ako pokračovanie Fatimy“ a ako „pevnosť proti diablovi“.

Diabol cíti, že v Medžugorí stráca tisíce, ba milióny duší, a preto zúri. On predsa nebojuje o duše hriešnikov. Načo by aj? Veď mu už dávno patria! Diabol bojuje o duše, ktoré patria Bohu, no najzúrivejšie o tie, ktoré mu pôvodne patrili, no potom ich stratil. Preto diabol najviac zúri tam, kde stráca masy duší. Z tohto dôvodu tak veľmi zúril proti svätému sv. Piovi z Pietrelciny. Stratil totiž tisíce duší, ktoré vďaka tomuto veľkému svätcovi a mystikovi našli cestu k Bohu. A preto tak veľmi zúri aj v Medžugorí. P. Gabriele Amorth sa v jednom rozhovore výslovne vyjadril: „Démon pracuje všade. Raz mi Madona v Medžugorí povedala, že akonáhle sa niekto zverí Pánovi, diabol sa tam okamžite ponáhľa. Diabol je vo Fatime, v Lurdoch, všade. A celkom iste je vo Vatikáne, v centre kresťanstva.“

Podľa vyjadrenia p. Amortha je teda diabol bezpochyby aj v Medžugorí. To ale v žiadnom prípade neznamená, že milióny obrátení na tomto pútnickom mieste sú dielom diabla! Keď sa pýtali slovenského biskupa Hnilicu, či nemá obavy z toho, že by mohlo byť Medžugorie dielom diabla, odpovedal: „Keby bolo Medžugorie od diabla, pobozkal by som mu ruku a povedal by som mu: Len tak ďalej, si na správnej ceste. Lebo, či by nás diabol viedol k modlitbe, pôstu, svätému prijímaniu, ba dokonca k sviatosti pokánia – k spovedi, v ktorej zaznievajú slová: Odpúšťajú sa ti hriechy?“

Ak diabol naozaj dokázal priviesť milióny ľudí k tomu, aby sa ho zriekli v spovedniciach, ak sa vďaka nemu rozdalo vyše 37 miliónov svätých prijímaní, potom by to musel byť schizofrenický diabol, ktorý ničí sám seba! Bol by to ten diabol, o ktorom hovorí Pán Ježiš: „Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený – akože potom obstojí jeho kráľovstvo?“ (Mt 12, 26).

Naozaj sa nájde človek, ktorý by čo len na sekundu uveril tomu, že v Medžugorí pôsobí schizofrenický satan, ktorý vyháňa satana? Ale ak áno, čo lepšie sa nám môže stať? Nech teda satan aj naďalej vyháňa satana a spása sveta je istá!

Mnohé osobnosti na celom svete patrili a dones patria medzi ctiteľov tohto pozoruhodného pútnického miesta. Okrem už spomínaného p. Amortha to boli pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI., mnohí kardináli, biskupi, tisíce kňazov, milióny veriacich. Kto by ich všetkých dokázal vymenovať? Veď by si to vyžadovalo ďalší samostatný článok. Pre Slovákov a Čechov je významnou skutočnosťou, že medzi takéto osobnosti patrili dnes už nebohí teológovia biskup Hnilica a pražský kardinál Tomášek.

Tak ako neumlčal Medžugorie teror bývalého totalitného režimu v Juhoslávii, tak ho neumlčia ani koncentrované útoky súčasných nepriateľov. Lavínu, ktorá sa pohla, už nič nezastaví. Ani fámy o údajnom podplácaní, ani iné klamstvá či diskreditácia osôb, ktoré v Medžugorí pomáhajú ľuďom nájsť prostredníctvom Panny Márie cestu k jej božskému Synovi. Lebo toto je najdôležitejšie poslanie Medžugoria. Ďalší vývoj situácie v tomto prípade je – ako ostatne všetko na tomto svete – v rukách Pána Boha a Panny Márie. Nám ostáva len modliť sa, modliť sa, modliť sa.

Karol Dučák

::

Časť prvá: Stručná chronológia vývoja cirkevného stanoviska

::

Použitá literatúra:

Arcibiskup Hoser: Největším zázrakem Medjugorje je individuální zpověď. In: Rádio Vaticana. Dostupné na internete: radiovaticana.cz.

Arcibiskup Hoser: kult P. Marie v Medjugorje nemusí být závislý na zjeveních. In: Rádio Vaticana. Dostupné na internete: radiovaticana.cz.

Bielová B. Medžugorie, pútnické miesto bez cirkevného verdiktu. Dostupné na internete: is.muni.cz/th .

Exorcista. In: Modlitba.sk. Dostupné na internete: modlitba.sk.

Florková V. Exorcista: Ignorovať Medžugorie je pre kresťanov neodpustiteľné. In: Moja Komunita. Dostupné na internete: mojakomunita.sk.

Hurnaus Ch. Medžugorje – nádej sveta. Bratislava: LÚČ, 2013. ISBN 978-890-7114-916-3. 134 s.

Medžugorie: aké sú závery skúmania komisie, ktorú viedol kardinál Ruini? In: Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Dostupné na internete: tkkbs.sk.

Medjugorje. Rok 2009, č. 94. Dostupné na internete: marianskecentrum.sk.

O Fatimě, třetím tajemství a Medjugorje. In: Rádio Vaticana. Dostupné na internete: radiovaticana.cz.

Papežský vizitátor dokončuje zprávu o Medjugorje. In: Rádio Vaticana. Dostupné na internete: radiovaticana.cz.

P. Gabriele Amorth: Medjugorje als Fortführung von Fatima. In: KATH.NET – Katholischer Nachrichtendienst. Dostupné na internete: kath.net.

Rupčić L. Medžugorje – brána nebeská a počátek lepšího světa. Praha: VERITÉ, 2001. ISBN 80-900843-0-3. 256 s.

Uzdravený z rakoviny v Medžugorí. In: Modlitba.sk. Dostupné na internete: modlitba.sk.

Vasilj – Zuccarini M. S. Pozvanie Panny Márie z Medžugorja. ISBN 88-8424-099-9. 254 s.

Viděla jsem živého Krista v Hostii – a obrátila jsem se! In: Dvě Srdce. Dostupné na internete: medzugorje-dve-srdce.

Više od 600 čudesnih i čudotvornih ozdravljenja. In: Vecernji.ba. Dostupné na internete: vecernji.ba.