- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

10. októbra 2017

Návrat komunistických praktík

Na margo článku: Viac etiky a menej náboženstva na školách
(Denník PRAVDA, 9. októbra 2017)
Jozef Nemčok
I keď nezvyknem čítať bývalý komunistický denník PRAVDA, v súčasnosti vydávaný spoločnosťou PEREX a.s., zastupujúc neprítomnú dcéru v novinovom stánku som uvidel článok, ktorý v podnadpise uvádzam. Zaujal ma – i keď neviem, kto je Katarína Filová, autorka článku. Píše sa v ňom o voľbe žiakov základných a stredných škôl: buď etika, alebo náboženstvo.
Autorka píše, že v dokumente o školskej reforme je uvedené: „Alternácia etickej a náboženskej výchovy mala isté historické korene a príčiny, ktoré sú však už dávno prekonané. Dnes neexistujú dôvody, prečo stavať tieto dva predmety do protikladu – v skutočnosti totiž nie sú alternatívou jeden k druhému.“

Je zaujímavé, že autorka článku sa odvoláva na bývalého komunistického a ponovembrového funkcionára, člena SDĽ, spoluautora školskej reformy, ktorá sa má zaviesť do škôl. I na historičku a ďalších, ktorí boli podľa môjho názoru opojení ideológiou komunizmu – i keď to nemusí byť pravda (ich mená neuvádzam, sú v spomínanom článku).
V článku je tabuľka so štatistikou za roky 2012 až 2016, kde podľa jednotlivých rokov sú uvedené počty žiakov zúčastnených na etike a na náboženstve. Kým etickej výchovy sa v uvedených rokoch na základných školách zúčastňovalo v priemere 26,5 percenta, náboženskej v priemere 71,5 percenta. Podobné je to i na stredných školách, kde je pomer 28,5 percenta ku 66,5 percenta v prospech náboženskej výchovy.
Ako veriacemu mi nedalo, aby som aj vo svojom už vysokom veku (81 rokov) nezareagoval na uvedený článok. Akosi mi totiž jeho obsah pripomína druhú polovicu minulého storočia, až do novembra 1989, keď tiež vládna moc oficiálne hlásala náboženskú slobodu, slobodu vyznania, pritom vyučovanie náboženstva bolo pod prísnou kontrolou straníckych aparátnikov, náboženstvo sa vyučovalo zväčša mimo školy, na farských úradoch povolených cirkví, a každý rodič prihláseného dieťaťa bol prísne sledovaný.
Zdá sa mi, že sa znova začínajú uplatňovať praktiky KSČ, keď učiteľ nemohol chodiť do kostola a náboženské prejavy boli prísne kontrolované. Náboženská sloboda a sloboda vierovyznania bola niekde na hranici,  kde „právo v putách na hraniciach blčí“ – napísané slovami básnika. Je až zarážajúci protiklad niektorých pasáží spomínaného článku k tomu, čo hovorí naša ústava o cyrilo-metodskej tradícii. Autorka článku si akosi neuvedomuje, že kresťanstvo má na Slovensku veľmi dlhú históriu, má mučeníkov, blahoslavených, ktorí trpeli len preto, že Kristova viera bola ich krédom.
Nejde len o katolíkov, ale i ďalšie cirkvi, ktoré vyznávajú kresťanské učenie a jeho hodnoty. Jasne to dokumentujú čísla v tabuľke uvedeného článku. Tu už nejde len o hodiny etiky a náboženskej výchovy. Ide o nepriame zasahovanie do svedomia rodiča aj dieťaťa – i keď trochu ináč, ako to robila vládna moc do roku 1989. Mimochodom, autorka spomína Vatikánsku zmluvu. Túto zmluvu schvaľovali dva nezávislé štáty, parlamenty. Prečo sa potom útočí na jej obsah?
V ten deň, keď vyšiel spomínaný článok, som od neznámeho odosielateľa dostal jednu krásnu knihu. Je to kniha Júliusa Homolu s názvom Kytička veršov (K 25. výročiu našej republiky). Napísal ju človek, ktorý bol za svoje kresťanské presvedčenie prenasledovaný a mučený, ako vojak bol v útvare PTP, prežil to najhoršie, čo človek mohol prežiť v minulom režime. Obsahuje verše búrlivé, strhujúce, písané srdcom...
Žijeme v dobe, keď sú naozaj „dva svety“ – svet dobra a svet zla. Kresťanstvo stálo vždy na strane dobra. Ak ustúpime a vzdialime sa od jeho noriem, ovládne nás svet hrôzy a návrat k pravým hodnotám bude preťažký. A práve preto je náboženská náuka ďaleko pred sekulárnou etikou. To si musíme uvedomiť všetci, kým nie je neskoro!
Jozef Nemčok
::
Poznámka: Článok, o ktorom sa tu píše, vyšiel aj na internete:
Viac etiky a menej náboženstva na školách
::
::
Rozhovor s Jozefom Nemčokom: Žiť v kresťanskom duchu
::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom.
Ďakujeme.

5 komentárov:

  1. Je to zjavné: náboženskú výchovu chcú vytlačiť zo škôl, resp. spraviť z nej podradný, zatracovaný, nezaujímavý predmet.

    Zvláštny je postoj novej ministerky školstva. Vychádzajúc z kritizovaného článku v Pravde, ministerka Lubyová považuje dokument Učiace sa Slovensko za „strategickú a filozofickú víziu na ďalších desať rokov, ktorá musí byť celospoločensky nadimenzovaná, aby sa mohla realizovať dlhodobo“. Zároveň sa dozvedáme, že si „najskôr celý materiál podrobne preštuduje a až po diskusii parlamentného školského výboru bude informovať o realizácii jednotlivých opatrení“.
    Znamená to, že ho ešte nečítala, ale už ho „strategicky“ podporuje?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dokument „Učiace sa Slovensko“: desiatky strán, rozvláčne formulácie, množstvo prázdnych fráz – a v tom zastrčené viaceré priam zlovestné požiadavky.

    Dve tretiny žiakov prihlasujú rodičia na náboženstvo. Ale boľševickí reformátori chcú presadiť povinnú etickú výchovu (pravdaže, na úkor tej náboženskej)!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný11.10.17

      Z poslania škôl, vzdelávať a vychovávať, plynie aj vyučovanie religionistiky, nie jednotlivých náboženstiev,náboženských učení. Tá etika a religionistika by mohla mať priestor na hodinách občianskej výchovy.

      Odstrániť
    2. Výchova je viac než vzdelávanie. Pri výchove nestačí len nejaká religionistika – informovanie o náboženstvách, dieťaťu treba predostrieť mravný príklad a vzor.

      Odstrániť
    3. Anonymný12.10.17

      S tými vzormi súhlasím, ale nie len z oblasti náboženstiev.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.