|
Rozhovor v Katolíckych novinách |
Vždy si rád prečítam myšlienky českého
psychiatra, spisovateľa, kazateľa a kňaza Maxa Kašparů (1950), či už ide
o rozhovor, článok v časopise alebo knihu. Nesklamal ma ani rozhovor
publikovaný v Katolíckych novinách č. 39/2017, ktorý pripravila Zuzana
Artimová.
Naozaj platí, ako je uvedené v perexe
spomínaného príspevku, že Max Kašparů je osobnosťou, ktorej každé slovo má
váhu. Jeho vyjadrenia vychádzajú z hlbokého poznania a bohatých
životných skúseností, čerpajú z pravdy viery i z reálneho života
a neraz tnú do živého.
Interview vyšlo pod názvom Zhasíname svetlo
zdravého rozumu. Na margo onoho „zhasínania“ či „vyhasínania“ Max Kašparů
hovorí: „V minulosti sa naši predkovia odvolávali na svetlo zdravého rozumu,
ale toto svetlo pomaly vyhasína, jeho lampy dohorievajú.“ A upresňuje:
„Zhasíname svetlo zdravej tradície. Chválime sa tým, za čo by sme sa mali
hanbiť, a hanbíme sa pomaly za to, čím by sme sa mali chváliť.“
Ide o tragickú pomýlenosť v mravnej
oblasti. Dôsledky sú hrozivé: „Zhasíname svetlo zdravých medziľudských vzťahov.
Na jednej strane sa rozpadávajú existujúce rodiny, na druhej strane sa nové
takmer netvoria.“ A čo je za tým? Max Kašparů konštatuje: „Zmeny, zmeny,
zmeny. To je veľmi frekventované slovo. Nič už nie je isté. Čo bolo pravdou
včera, už nie je pravdou dnes. Liberalizmus, relativizmus, falošná tolerancia.“
Strácame zo zreteľa hlavné orientačné body,
strácame sa v bludisku účelových poloprávd i vyslovených klamstiev.
Príčinu toho všetkého Max Kašparů vidí v tom, že „zhasíname svetlo zdravej
viery“.
Kritický pohľad na našu súčasnosť, na realitu,
v ktorej žijeme, sa môže zdať deprimujúci. V objasnení problému je
však zárodok riešenia. Ak si problém uvedomíme, môžeme ho napraviť. Napokon,
Max Kašparů vyjadruje presvedčenie, že aj v chaoticky meniacom sa svete je
niečo pevné a nemenné – istota viery v Ježiša Krista. V tomto
poznaní svitá nádej. Pravda oslobodzuje!
Ján Maršálek
::
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Vážený pán Maršálek! Nemám dôvod robiť Vám komplimenty, ale teší ma, že sa na vašom portáli objavujú aj filozofické úvahy, možno aj preto som začal s čoraz väčším záujmom sledovať a čítať príspevky, ktoré sa tu objavujú. Aj po prečítaní článku Zhasíname svetlo, ostávame v tme, hoci nie ste autor, citované veci sú nielen podľa mňa pravdivé a je načim sa nad nimi zamyslieť. Cesta hľadania pravdy a spravodlivosti, je cestou zarúbanou. Viem že "psí hlas" do neba nejde, ale pri čítaní takýchto článkov človek aspoň na chvíľu pookreje. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPán Kupecký, ďakujem, aj v mene ostatných autorov.
OdstrániťMimochodom, ak mám reagovať na vaše slová: psí hlas do neba nejde... ale ľudský áno. Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Pán Maršálek, súhlasím s Vami aj sa tak vraví, že božie mlyny melú pomaly a verím týmto platným a aj ľudovým prísloviam, porekadlám i Božím prikázaniam, mlyny síce melú, ale v zdá sa mi, že každému a každého rovnako. Neselektujú a nemelú tých, čo by si to zaslúžili. Dovolím si priložiť vlastný aforizmus, ktorý je však iba hra so sovam: Božie mlyny melú pomaly, nie div, veď každý z nás chodí iba s troškou do mlyna. S úctou, milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť