Chlieb náš každodenný...

Jozef Nemčok

Požehnávanie úrody je prejavom vďačnosti za všetko, čo nám zem urodila.

Tridsiata cezročná nedeľa bola v našej farnosti dňom požehnávania úrody za tento rok. Symbolom úrody je tradične chlieb a víno. Ten chlieb, ktorý spomíname v modlitbe: „...každodenný daj nám dnes.“

Spomienky mnohých starších ľudí na žatvu a mlatbu rokov dávnejšie minulých sa prelínajú s novodobými kombajnmi, ktoré nahradili kosu, povrieslo, snop, mláťačku, ručnú prácu na poli či v záhradke od zasiatia semena až po zber.

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes...“ hovoríme my kresťania v modlitbe Otčenáš. Pritom si možno ani neuvedomujeme význam tých slov. Zamýšľať sa nad nimi by však mal nielen kresťan, ale každý človek, nech vyznáva akékoľvek náboženstvo, alebo je neverec.

Niektoré informácie, ktoré sa pred často objavili v médiách, sú varovným signálom – týkajú sa kvality potravín, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Zo zverejnených údajov napríklad vyplýva, že v členských štátoch Európskej únie sa ročne  vyprodukuje v priemere 179 kg potravinového odpadu na jedného obyvateľa. Toto číslo je naozaj na zamyslenie v čase, keď vo svete zomierajú hladom tisíce ľudí.

Na tejto neblahej štatistike má podiel i Slovenská republika. Potravinový odpad, teda potraviny, ktoré neskonzumujeme, ako aj znehodnotené nevhodným skladovaním, po záruke a podobne, predstavujú 2 452 ton denne. Na každého obyvateľa, bez rozdielu veku vrátane dojčiat, je to denne 0,50 kg. Ak to vynásobíme 365 dňami, ide o 182,50 kg ročne na obyvateľa. Viac ako je priemer EÚ! Len tak na ilustráciu: predstavuje to povedzme 182,50 kg  chleba v cene 182,50 eur – teda toľko ročne vyhodí jeden Slovák niekde do kontajnera.

Príčin tohto stavu nie až tak veľa. Niekedy ide o zlý odhad našich „očí“, pretože dosť často nejeme, respektíve nenakupujeme podľa potrieb svojho tela, žalúdka, ale ako som už povedal: „očami“. Na vine sú aj rôzne nedomyslené zákony, byrokratické obmedzenia, obchodné reťazce i samotní výrobcovia. Smernice vymyslené politikmi, ktorí nevedia, čo je hlad, sú v nejednom prípade nezmyselné. I v tomto prípade platí to staré porekadlo: Sýty hladnému neverí. Ale i jeden biblický výrok: Varuj sa falošných prorokov.

Na záver mi nedá nespomenúť jednu myšlienku, ktorú už dávnejšie v Roľníckych novinách vyjadril prof. Žilka z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre na margo situácie v odvetví, kde plody zeme sa z drobného zrna dorábajú: „Jedna z príčin, že situácia v našom poľnohospodárstve je taká aká je, spočíva práve v tom, že o jeho osude často rozhodujú tí, ktorí chleba nikdy nedorábali a sú iba jeho konzumentmi.“

Taká je pravda týchto dní!

Jozef Nemčok 
           

::

Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu.

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.