Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak
Bratislava, Perfekt, 2002
Dielo Jozefa Cígera Hronského (1896–1960)
patrí do zlatého fondu našej literatúry. A hoci je svojím charakterom
späté so Slovenskom, so slovenskou krajinou, dušou a naturelom, svojimi
kvalitami presahuje národný rámec, možno ho smelo priradiť k hodnotám európskej
i svetovej spisby. Osobitnú pozornosť si pritom zasluhuje román Jozef
Mak.
Hlavnou postavou tohto sugestívne napísaného
románového príbehu z dedinského prostredia je „človek-milión“,
ktorý vydrží všetko, lebo „nie je pravda, že najtvrdší je kameň,
najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef
Mak“. Všetky námahy a bolesti, krivdy a straty, údery a zrady, ale
aj nádeje a radosti berie ako súčasť života, ako nevyhnutnosť, ako zákon
daný zhora, ktorému sa treba podriadiť: „Ani nech sa ti nesníva, aby si si
zúfal, ba ani sa nežaluj, ani nezloreč.“
Jozef Mak nie je, ako by sa mohlo zdať,
pasívnym, ubitým človekom. Borí sa so životom, údery osudu prijíma statočne
a s odhodlaním vyrovnať sa s nimi, nevzdať sa, niesť svoj kríž
a vytrvať až do konca. Vitalitu neprejavuje vzburou, ale skôr pokorou,
v ktorej je však veľká dávka vytrvalosti a nepoddajnosti. Podvedome
cíti, že utrpenie patrí k údelu človeka, nemožno sa mu vyhnúť, treba ním
prejsť.
Utrpenie, dá sa povedať, tvorí dôležitú
tematickú zložku románu. V hre je istá osudovosť, nezvratnosť toho, čo sa
deje a čo sa má stať. Utrpenie má svoje subjektívne i objektívne
príčiny, postavy ho prijímajú, ale s ním tiež zápasia, vzdorujú mu.
Utrpenie, chápané v kresťanskom zmysle, tajomne prepojené s láskou,
prispieva ku katarzii, robí človeka lepším, mravne ho dvíha, duchovne očisťuje.
V takomto poňatí, ktoré je Hronskému blízke, vnímame ľudí (literárne
postavy) ako hriešnych, ale nie vyslovene zlých.
Nezanedbateľnou črtou diela je umelecky
výstižné vykreslenie psychiky, idúce do hĺbky, kde sa už nedá všetko vypovedať.
Autor účinne využíva expresívnu skratku, zámlku, náznak, nepriame pomenovanie –
a takým spôsobom, ako keď maliar niekoľkými ťahmi zachytí všetko
podstatné, zaznamenáva duševné pohyby človeka a rozľahlosť jeho vnútorného
sveta. Spôsob využitia jazykových prostriedkov a štylistických postupov
svedčí o spisovateľovom majstrovstve.
Hronského literárny lyrizmus je osobitý
a presvedčivý. Osvetľuje pestrosť sveta, krásu detailov, oživuje i mŕtve
veci, všetko vníma v prirodzenom poriadku. Dedinské prostredie v jeho
podaní pôsobí priam monumentálne. Človek žijúci v symbióze
s prírodou, vedený inštinktmi i náboženským citom, naviazaný na pôdu,
na lúky, pasienky a lesy, na rodnú hrudu, aj keď sa ťažko prebíja životom,
aj keď trie biedu a previňuje sa, predsa je veľký, je sám sebou, má
dôstojnosť, ktorú mu nikto nemôže vziať, najmä nie cudzí.
Jozef Cíger Hronský rád cestoval po Slovensku,
spoznával ľudí, počúval a zapisoval si ich reč. K jeho obľúbeným
miestam patrilo Horehronie, zvlášť obec Heľpa. Tam spoznal, okrem iných, Jozefa
Rusnáka-Brondu, ľudového rozprávkara, ktorého, ako poznamenal, dni a noci
počúval – a z toho počúvania vzišla kniha Brondove rozprávky.
Námety získané v Heľpe, ale už nie rozprávkové, využil podľa vlastných
slov aj pri písaní románu Jozef Mak (kto tento kút Slovenska pozná, môže
potvrdiť zhodu prírodných reálií, chotárnych názvov či priezvisk).
Autor teda vychádzal z reality, čerpal zo
života, a to v hojnej miere, ale dal samozrejme priestor aj
obrazotvornosti, umeleckej štylizácii. Niektoré prvky hyperbolizoval, niečo
zvýraznil a niečo nechal bokom, aby naplnil svoj tvorivý zámer. Výsledok
je pozoruhodný. Román o Jozefovi Makovi sa radí k najlepším dielam
slovenskej literatúry všetkých čias.
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Recenzie pozoruhodných kníh:
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Bola to jedna z prvých knižiek, ktorú som čítal ešte ako meštiankár, počas 2. svetovej vojny. A kdesi ju aj mám. Bola brožovaná.
OdpovedaťOdstrániťRomán sa dočkal viacerých vydaní. Ja mám doma okrem vydania z Perfektu aj vôbec prvé vydanie z roku 1933. (Citujem z tiráže: Román J. C. Hronského Jozef Mak vyšiel v roku 1933 ako XXVI. sväzok Knižnice Slovenských pohľadov, ktorú rediguje dr. Andrej Mráz. Vytlačila Nová kníhtlačiareň v Turčianskom Sv. Martine v 3000 exemplároch. Po 33 korún.)
OdstrániťSlovenská televízia včera (na Nový rok) odvysielala premiéru filmu Jozef Mak, nakrúteného podľa Hronského románu. Som rád, že toto vynikajúce literárne dielo sa konečne dočkalo sfilmovania. A som rád, že uvedený film je solídne spravený. Nesklamal ma... Aj keď čítanie románu, to je predsa len čosi iné.
OdpovedaťOdstrániť