Voľby by mali byť čestným súbojom ideí,
myšlienok a nápadov, s prihliadnutím na morálny profil
a schopnosti kandidátov. Mali by byť v centre pozornosti, veď
v demokratickom systéme predstavujú kľúčový prvok riadenia spoločnosti.
Mali by... Žiaľ, realita je iná. Voľby čoraz viac pripomínajú divadelnú
tragikomédiu, prehliadku známych alebo menej známych postáv, ktorých úspech
závisí nie od sily myšlienok, ale peňazí a mediálnej podpory.
Na jednej strane máme takzvaných štandardných
politikov, ktorým však už mnohí nedôverujú, na strane druhej vidno politikov
novej vlny, zväčša ideovo nevyhranených a nevypočítateľných. Zodpovedne
uvažujúci občan tak stojí pred dilemou. Cíti, že spoločnosť ide zlým smerom,
ale nevie, komu má zveriť spravovanie vecí verejných, aby sme sa nedostali –
ako sa hovorí – z blata do kaluže.
K nedôvere či skepse sa pridáva
ľahostajnosť a nezáujem. Nečudo, v prostredí konzumnej spoločnosti,
kde ide hlavne o úspech a zisk, prípadne o prežitie, sa voľby stávajú
len akýmsi dekoratívnym príveskom, doplnkom „veľkého sveta“ podnikania
a zábavy. Chlieb a hry! Vraj to si žiada ľud. Voľby do toho akosi
nepasujú. Aj keď navonok sa hovorí niečo iné.
Spomenúť treba i mediálnu manipuláciu
a doslova informačnú vojnu, ktorá mätie a znepokojuje ľudí. Koho si
vybrať? Komu dať svoj hlas? Komu možno dôverovať?
Vyššie spomenuté faktory majú vplyv aj na
voľby do orgánov samosprávnych krajov. Účasť na nich býva veľmi nízka, čo
súvisí taktiež s nejasným vnímaním úloh a kompetencií vyšších
územných celkov z pohľadu širokej verejnosti. Tentoraz bola účasť síce
nadpriemerná, no i tak rozhodla menšina. Treba však dodať: menšina
aktívnejších (kto sa volieb zúčastňuje, ten de facto rozhoduje aj za tých,
ktorí svoje volebné právo nevyužívajú).
Zvláštne vyzerala predvolebná kampaň. Ak dáme
bokom sľuby, frázy a reklamné ťahy, zostane nám vlastne jediné: celoplošné
očierňovanie jednej strany.
A výsledky? Napriek tomu, že sa hovorí
o prekvapeniach a veľkých posunoch, k skutočnej zmene došlo
hádam len v Banskobystrickom kraji. Inde sa dá hovoriť nanajvýš
o výmene mien a prefarbení fasády, k podstatnej zmene politiky
a štýlu práce zrejme nedôjde.
Napokon, pri pohľade na rôzne podivné koaličné
zoskupenia predstavené voličom (spomeňme aspoň kamarátstvo SaS a KDH),
možno konštatovať, že opäť zvíťazilo politikárčenie nad jasnou hodnotovo
orientovanou politikou. Hlavnou témou (úlohou?) volieb bolo vytlačenie Mariana
Kotlebu z postu župana – aj to svedčí o politikárčení i mediálnej
manipulácii, ktorej boli občania vystavení.
O týchto voľbách sa bude ešte nejaký čas
hovoriť, potom prídu všedné dni. Niekto sa poučí a niekto nepoučí.
O tom, akým smerom sa bude naša spoločnosť uberať, rozhodujeme všetci.
Každý z nás svojím životom prispieva do spoločného – či už pozitívne alebo
negatívne.
Ján Maršálek
::
Prečítajte si:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Vdaka za trizve zhodnotenie volieb. Znova zvitazili politici a prehrali obcania. Vytriezvenie pride velmi skoro, lacno sa vzdavame hodnot opustame ich staci nam trochu obroku. Neviem co mozno cakat v presove ale na zapadenic noveho. Ludovit
OdpovedaťOdstrániťJa už politike KDH neverím. Dali sa na cestu kompromisníctva.
OdstrániťPozdravujem! Možno nájdem veľa odporcov, ale fandil som Kotlebovcom i keď ich riešenia Západ nedovolia teda sú teda nemožné. Takto to vyhovuje aj našim vládnym a európskym konšelé, ktorí sa majú za svoje ústupky a zradu na vlastnom národe ako prasatá v žite. To Kotlebovské je vystúpenie z EÚ a NATO. Ak by sme mohli konečne sami o svojom osude rozhodovať, čo je však utópiou, no jediná cesta, ktorá by nám občanom pomohla. Hrdý Orbán zatiaľ EÚ odoláva, pokým nepríde nejaký mejdan, no sú tu ešte aj nevyspytateľné ďalšie veľmoci. Aj Česi sa rozhodli ináč, nemajú ako Angličonia a ďalší euro a sú tak slobodnejší. Možno sa mýlim, ale všetky doterajšie politické strany a ich garnitúry sú na jedno kopyto a od volieb k voľbám je to u nás čoraz horšie. milan kupecký, dôchodca
OdpovedaťOdstrániťV tom je zrejme jedna zo slabín ich programu. Chcú hlavou preraziť múr.
OdstrániťNie je v našich silách zmeniť geopolitiku. V niečom sa musíme aj prispôsobiť, resp. vytrvať, prejaviť odolnosť a trpezlivosť.
Súhlasím s pánom J.M. KDH ťažko veriť. Hrušovský, Čarnogurský a najmä Figeľ, to nie sú Kresťania, národovci, ale prospechári. Im išlo nie o kresťanské hodnoty, iba ich proklamovali a skutek - utek, ako vravia bratia Česi. KDH by mala byť dominantnou stranou a jej súčasný predseda je podľa mňa nepresvedčivý. Veľké osobnosti Slovenska sú v ústraní a mimo politiky, veď slušný človek nedopustí, aby ho niekto i z kolegov označil za zlodeja. Nuž, je to tak, ako povedal kedysi kolega Pavla Ruska liberál a novinár Lintner (ktorý ho napokon zradil) v jednej televíznej relácii Markízy s výstižným názvom "Na Slovensku (žiaľ) je to tak!" Asi tak... milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťVynikajúci aforizmus (kvázi politologický komentár) Milana Kupeckého:
OdpovedaťOdstrániťKrátko potom, ako voliči pristúpia k volebným urnám, politici dokráčajú k svojim válovom.
Tá politika, ktorá vyhrala vo väčšine krajov je vhodná pre politikov, podobne ako bývala tá socialistická, ktorá nehľadí na dobro občanov ani voličov, ale na výhodnosť vykonávateľov moci, ktorí sa neštítia klamstiev a podvodov, ako to povedali niektorí kandidáti na krajských županov táto kampaň nebola čestná a férová v televízií som to počul od Mikuša a Kotlebu a plne im dávam za pravdu. Ideálne to nebude nikdy, ale ide o to, či smerujeme k ideálu alebo sa účelovo a zámerne od neho vzďaľujeme Válovy politikov sa zväčšujú a reťaze na ktorých sú uviazaný voliči skracujú. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťVážený pán Ľudovít! Za uvedený komentár Vám dávam 100 bodov! milan kupecký
OdpovedaťOdstrániť