Výročie Novembra 1989 aj tentoraz sprevádzali
mediálne diskusie. K najzaujímavejším a pravdepodobne
i najsledovanejším patrila diskusia vo verejnoprávnej televízii. Hosťami
relácie O 5 minút 12, odvysielanej v nedeľu 19. novembra, boli štyria ľudia, ktorí viac či menej aktívne
pôsobia v slovenskej politike už od oných zlomových chvíľ, keď sa začal
rúcať komunistický systém: Peter Osuský, Ján Budaj, Miroslav Číž a Anton
Hrnko.
Debata bola živá a v mnohom
kontroverzná. Isto sa v nej nevyriešili a ani nemohli vyriešiť
problémy spojené s našou súčasnosťou či minulosťou. Ani v pohľade na
budúcnosť sa účastníci rozhovoru nezjednotili. Dá sa však povedať, že v jednej
veci došlo aspoň k čiastkovej zhode: kľúčovým faktorom života spoločnosti
je morálka, ak nedokážeme eliminovať negatívne javy v tejto oblasti,
k dobrým výsledkom sa nedopracujeme.
Každá nepoctivosť by mala byť primerane
potrestaná alebo aspoň jasne pomenovaná. S tým treba súhlasiť. Lenže ako
to dosiahnuť? V spomínanej diskusii mi chýbalo niečo podstatné – zmienka
o Bohu. Ak sa totiž z vedomia človeka vytratí Boh, naruší sa samotný
základ morálky a potom každé úsilie o poriadok bude odsúdené na
neúspech, stratí sa v spleti protichodných mienok, vlastných „právd“
a osobných záujmov.
Mnohí asi teraz povedia, že také očakávania sú
nereálne, neprimerané či dokonca nezmyselné. Hovoriť dnes verejne –
a zvlášť v politickej sfére – o Bohu? Hovoriť o Božom zákone,
o Desatore? Áno, odvykli sme si. Niekto nám nahovoril, že náboženstvo je
výlučne záležitosťou súkromia. Lenže bez spoločnej viery, bez rešpektovania
istých noriem, bez jednotiacej ideovej línie sa každé spoločenstvo nutne
rozpadne, zmizne v prepadlisku dejín...
Pochopíme to? Dokážeme to prijať?
Ján Maršálek
::
Prečítajte si:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
*** súhlasím ***
OdpovedaťOdstrániťĎakujem za vyjadrenie podpory.
OdstrániťMimochodom, práve čítam knihu kardinála Roberta Saraha Boh alebo nič. Je to naozaj obohacujúca lektúra.
V súvise s odmietaním Boha kardinál Sarah konštatuje, že ide o väčší problém, než sme azda ochotní pripustiť – problém hlboko ontologický a antropologický: „Rozchod s Bohom človekovi zahmlieva pohľad na celé tvorstvo... Veci sa mu javia skreslene, bez ich pravej podstaty.“
A zdôrazňuje: „Človek sa môže definovať len vo vzťahu k Bohu.“