Slobodná vôľa a zodpovednosť

Vlado Gregor

Tie moje vyznania viery sú dosť osobné, intenzívne a možno aj kŕčovité. Ešte za mládeneckých čias som mal medzi desaťbojármi prezývku Kŕč, lebo hoci som bol riadne „nadupaný“, nevedel som sa uvoľniť, čo je v atletike veľmi dôležité.

Mám veľmi rád Bibliu a aj Cirkev. Čerpám z týchto prameňov od začiatku svojej tvorby a iste v dobrom ovplyvnili aj môj život. Musím ale menej dôverčivým a viac skeptickým uznať, že v Biblii sú niektoré texty ťažko pochopiteľné a ľahko spochybniteľné. „Kladiem na Sione rohový kameň, kameň úrazu a pohoršenia...“ Toto konštatuje prorok Izaiáš a cituje ho aj evanjelista Lukáš a apoštoli Peter aj Pavol. Ba aj samotný Ježiš hovorí, že blažený je, kto sa na ňom nepohorší a že neprišiel priniesť pokoj, ale rozdelenie.

Aj inteligentní a vzdelaní ľudia sú často ťažko chápaví a takisto im chýba výučba na vlastnej koži, vnímanie reálnych problémov a naozajstného trápenia. To všetko zažil náš zakladateľ Ježiš Kristus v miere vrchovatej. Preto sa nebojím povedať, aj za cenu pohoršenia rôznych extra, super a ultra pravoverných, že rozhodujúci pre moju stopercentnú vieru v Boha je hlavne môj vlastný život a rovnakou mierou aj poznanie života ľudí okolo mňa. Čím sme totiž starší, tým lepšie vidíme a intenzívnejšie vnímame, že sme tu pre druhých a vďaka druhým. Aj evanjelista Ján nás o dôležitosti a prvotnosti životnej skúsenosti presviedča slovami o Božom slove: „V ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí... A toto svetlo osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet.“

Ešte raz opakujem, že nepochybujem o dôležitosti Svätého písma a Učiteľského úradu Cirkvi. Ale prísť k Bohu možno aj bez špeciálnych a náročných znalostí, a keby bolo písanie také dôležité, Ježiš by iste písal nielen do piesku. Aj zbožňovanie tej najsvätejšej a najpoučnejšej knihy môže byť modlárstvom. Vyslovujem nádej, že v tomto sa môžeme zhodnúť a dohodnúť aj s tými nekompromisnými moslimami. Aj my aj oni iste uznávame, že Boh je väčší aj ako Korán, aj ako Biblia. Koniec koncov, na tomto by sa mali prednostne a príkladne dohodnúť a zhodnúť aj pochybujúci a rozhádaní katolíci s podobne a ešte viac rôznorodými protestantmi.

Je to paradoxné, ale Mohamed aj Luther rovnako popierajú a neuznávajú slobodnú vôľu. Hovoria o úplnej skazenosti človeka, o absolútnej závislosti od akejsi bližšie neurčiteľnej milosti, či dokonca od predurčenosti, ktorá môže byť vzhľadom na tú proklamovanú ničotnosť človeka jedine ľubovoľná a nespravodlivá. Takýmto spôsobom sa popiera nielen hodnota človeka, ale aj veľkosť Boha! V koncepcii slobodnej vôle a osobnej zodpovednosti človeka sa asi skôr zhodneme s ateistami, ktorí vlastné rozhodovanie a zodpovednosť človeka v rámci možností predsa len uznávajú a nepopierajú...

Svet smeruje k jednému ovčincu a jednému pastierovi cez mnohé trápenia a prekážky a je to asi potrebné a nevyhnutné, ale nepridávajme si k týmto ťažkostiam aj rôzne iné a často zbytočné, ktoré si zapríčiňujeme my sami. Bez rozdielu vyznania. To, že máme slobodnú vôľu, nám nepotvrdzujú natoľko naše vynikajúce prednosti, nakoľko naše veľké hriechy a hlúpe chyby.

BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!

Vlado Gregor

::

Predchádzajúci článok autora:

Prísnosť a milosrdenstvo sa nevylučujú

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.