|
Karol Dučák |
Kríza Katolíckej cirkvi v západnej Európe
nadobúda vskutku desivé rozmery. Od prelomu tisícročí nastal hrozivý trend
poklesu počtu kostolov, slúžiacich na liturgické účely. Časť z nich
búrajú, mnohé iné sa predávajú, prípadne sa využívajú iným spôsobom.
Najhrozivejšie rozmery nadobúda tento trend v dvoch najmocnejších
krajinách západnej Európy: v Nemecku a Francúzsku.
Podľa zverejnených údajov sa od prelomu tisícročia v Nemecku prestalo používať na liturgické účely viac
ako 500 katolíckych kostolov. Asi 140 z nich bolo zbúraných, ostatné boli predané
alebo inakšie cirkevne využité.
Situácia v rôznych častiach Nemecka je
veľmi rozdielna. Napríklad v biskupstve Mainz všetky kostoly slúžia svojmu
poslaniu. Podobne je to aj v niektorých juhonemeckých diecézach. Omnoho
horšie je to napríklad v diecéze Essen, kde svojmu poslaniu prestalo slúžiť 105
kostolov, z toho bolo 52 sekularizovaných a 31 zničených. V diecéze
Münster bolo 55 kostolov sekularizovaných a 24 zničených. Pritom v celom
Nemecku je okolo 24.000 katolíckych kostolov a kaplniek.
Najväčším problémom je pokles počtu veriacich.
Katolícku cirkev v Nemecku opustilo od roku 1989 viac ako jeden a pol milióna
veriacich a keďže cirkevné príjmy priamo závisia od počtu veriacich, cirkevné
obce nemajú z čoho udržiavať kostoly, preto ich predávajú súkromným
vlastníkom.
Vo Francúzsku sa od prelomu tisícročí taktiež
začali vo veľkom búrať katolícke kostoly. Celkový počet francúzskych kostolov,
zbúraných v tomto storočí, má podľa prognóz dosiahnuť hrozivé číslo 2.800.
Najviac ich zmizne na vidieku.
Proces zatvárania katolíckych kostolov je
evidentný aj v Holandsku. Len v provincii Limburg, najjužnejšej
holandskej provincii, zatvoria vyše sto svätýň. Kostoly, tak katolícke, ako aj
protestantské, zatvárajú aj v iných regiónoch Holandska. Kostoly sa menia
na múzeá, knižnice, kultúrne strediská, hospice či dokonca byty. Ak by tento
trend zatvárania kostolov pokračoval aj v budúcnosti, nebude
v Holandsku v roku 2050 ani jeden funkčný kostol. V roku 1899 takmer
každý Holanďan chodil do nejakého kostola: takmer dve tretiny do
protestantských kostolov, jedna tretina do katolíckych chrámov. Iba dve
percentá Holanďanov udávali, že sú neveriaci. Súčasná situácia je diametrálne
odlišná: osem percent Holanďanov chodí do protestantských, päť percent do
katolíckych kostolov.
Kritická situácia je však aj v Belgicku
a ďalších krajinách Západu. V rámci celej Európy bolo odpredaných do
súkromných rúk niekoľko tisíc sakrálnych budov. Klesajúci počet veriacich
spôsobuje klesajúce príjmy pre Katolícku cirkev, ktorá už nemôže finančne
pokryť prevádzku a opravy chrámov a tak sa ich musí zriekať.
Hrozivý úpadok viery v západnej Európe sa odráža aj na počte
duchovných povolaní. Semináre sa
vyprázdňujú, počet zasvätených osôb povážlivo klesá. Čo sa týka absolútnych
čísel, aj v tomto ohľade majú prím najľudnatejšie krajiny, Nemecko
a Francúzsko.
Vo Francúzsku bolo ešte v roku 2001 podľa
oficiálnych štatistických údajov tamojšej biskupskej konferencie 24.251
diecéznych a rehoľných kňazov. Do roku 2008 počet kňazov poklesol na 19.640, z
toho bolo 15.008 diecéznych kňazov. V neskoršom období však došlo k
ďalšiemu úbytku kňazov vo Francúzsku, takže v roku 2011 ich bolo už len 13.822.
Dramatický nedostatok duchovných sa prejavuje
na organizačnej štruktúre Cirkvi. Kým vo väčších mestách Francúzska,
predovšetkým na ich perifériách, pribúdajú nové farnosti, vidiecke farnosti sú
čoraz viac osirelé. Preto tam počet farností klesá v dôsledku zlučovania
dvoch alebo viacerých farností do jednej väčšej. Na čele týchto farností však
stoja nielen kňazi, ale čoraz viac aj diakoni, ktorých počet narastá na rozdiel
od klesajúceho počtu kňazov. Núdzovo však časť takýchto farností spravujú aj
laici.
Zúfalá situácia v počte kňazov je aj
v Nemecku. Negatívny rekord v počte novovysvätených kňazov zaznamenali
v roku 2015, keď bolo vysvätených iba 58 kňazov. Ešte dva roky predtým ich
bolo takmer 100.
Počet kňazov a seminaristov klesá v
rámci celého európskeho kontinentu. Celkovo v období rokov 2010–2015
klesol v Európe počet kňazov o 5,8 % a počet seminaristov
o 9,7 %.
Znovu sa natíska otázka z titulu článku: Znamená kríza
západoeurópskej Cirkvi celkový úpadok Katolíckej cirkvi vo svete? Ak by sme na situáciu nazerali očami
Západoeurópanov, určite by bol dôvod na pesimizmus. Lenže baštou Katolíckej
cirkvi už dávno nie je Západná Európa a hlas západoeurópskych katolíkov je
čoraz slabší. To však nie je dôvod na paniku. Pán Ježiš sa vždy postará
o robotníkov na svojej žatve.
V celosvetovom meradle rastie Katolícka
cirkev rýchlejšie ako populácia sveta. Kým v roku 2005 tvorili katolíci
17,3 %, v roku 2015 už 17,7 % všetkých obyvateľov planéty.
V súčasnosti žije zhruba polovica
katolíkov sveta (49 %) v Severnej a Južnej Amerike, kde sú štáty
s najväčším počtom katolíkov: Brazília (172 miliónov) a Mexiko (111
miliónov). V tabuľke krajín s najväčším počtom katolíkov je európsky
štát až na piatom mieste. Je to Taliansko s 58 mil. katolíkov.
Najrýchlejší rast zaznamenala Katolícka cirkev
na africkom kontinente. V roku 2014 tu žilo 215 miliónov pokrstených.
Prírastok počtu katolíkov v období rokov 2005–2014 na čiernom kontinente
(bezmála + 41 %) bol takmer dvojnásobne vyšší ako prírastok počtu obyvateľov
Afriky (+ 23,8 %). Do roku 2015 narástol počet afrických katolíkov až na 222
miliónov a tým sa Afrika rýchlo približuje k Európe, kde žije 286 miliónov
katolíkov. Rýchlejšiemu rastu Katolíckej cirkvi v Afrike bráni
predovšetkým násilie voči kresťanom zo strany moslimských teroristov.
Kým v roku 2005 tvorili Afričania 13,8 %
členov Katolíckej cirkvi v globálnom meradle, v roku 2015 stúpol ich
podiel na 17,3 % celosvetového počtu katolíkov. Naopak, Európa zaznamenala
v rovnakom období výrazný pokles. Kým v roku 2005 predstavovali
Európania ešte 25,2 % všetkých katolíkov, v roku 2014 tvorili 22,6 % a v roku
2015 už len 22,2 % celkového počtu katolíkov sveta.
Pre Katolícku cirkev vo svete v roku 2015
bol významný aj rastúci podiel ázijských katolíkov, ktorí tvoria viac ako jednu
desatinu všetkých katolíkov, kým Oceánia prispieva k celosvetovému počtu
katolíkov iba necelým jedným percentom.
|
Kaviareň v bývalom kostole (Holandsko)
Foto: Robert Hakala |
Podiel katolíkov podľa jednotlivých
svetadielov:
1. Amerika – 49 %
2. Európa – 22,2 %
3. Afrika – 17,3 %
4. Ázia – 10,7 %
5. Oceánia – 0,8 %.
V počte katolíkov na sto obyvateľov bolo
v roku 2015 zaznamenané nasledovné poradie:
1. Amerika – 63,7
2. Európa – 39,9
3. Oceánia – 26,4
4. Afrika – 19,4
5. Ázia – 3,2.
Počet kňazov v celosvetovom meradle
pomaly stúpa, zaznamenávame však výrazné disproporcie v rôznych častiach
sveta, ktoré sa zvlášť výrazne prejavujú v posledných rokoch. Kým
v období rokov 2010–2015 sa zvýšil počet kňazov v Afrike o 17,4 % a v Ázii o 13,3
%, v rovnakom období poklesol ich počet v Európe o 5,8 % a
v Oceánii o 2,0 %. Situácia v Amerike ostala
stabilná, v uvedenom období tam pribudlo 0,35 % kňazov. Celkovo však
počet kňazov vo svete v dlhodobej perspektíve rastie.
Presnejšie počty kňazov vo svete podľa rokov:
rok 2005 – 406.411
rok 2010 – 412.236
rok 2014 – 415.792
rok 2015 – 415.656.
Menili sa aj počty seminaristov. Tu však
zaznamenávame dve výrazné vývojové fázy. V priebehu rokov 2005–2010 došlo
k nárastu počtu seminaristov vo svete, v období rokov 2010–2015 došlo
naopak ku kontinuálnemu poklesu, avšak nie všade. Kým v uvedenom období
rokov 2010–2015 počet seminaristov klesol v Európe o 9,7 percenta, v
Afrike naopak vzrástol o 7,7 percenta.
Presnejšie počty seminaristov vo svete podľa
rokov:
rok 2005 – 114.439
rok 2010 – 118.990
rok 2014 – 116.939
rok 2015 – 116.843.
V roku 2015 sa v seminároch
nachádzalo 116.843 bohoslovcov. Regióny podľa počtov seminaristov:
1. Ázia – 34.741
2. Amerika – 33.512
3. Afrika – 29.007
4. Európa – 18.579
5. Oceánia – 1.004.
V prepočte nových duchovných povolaní na milión
katolíkov je na tom najlepšie Ázia, s výrazným odstupom za ňou nasleduje
Afrika a ostatné svetadiely.
Nie je bez zaujímavosti, že kým v Európe
sa semináre vyprázdňujú, v Ázii sa musia otvárať nové. Príkladom je Východný
Timor. Podľa štatistík sa v tejto katolíckej krajine ročne uchádza
o prijatie do kňazského seminára v hlavnom meste krajiny (Dili) okolo
tristo mladých mužov, avšak tento seminár ponúka len 90 miest na štúdium. Kvôli
tomu museli otvoriť nový seminár. Až 97 percent z celkového počtu
približne 1,3 milióna obyvateľov Východného Timoru tvoria rímskokatolíci.
Úplne nakoniec sa žiada doplniť ešte niekoľko
postrehov. V súčasnej Katolíckej cirkvi výrazne narastá podiel Afriky
a Ázie na úkor Ameriky a predovšetkým Európy. Preto je správne, že
Katolícka cirkev venuje mimoriadnu starostlivosť výchove nových duchovných
kádrov práve na týchto kontinentoch. Už dnes tvorí Ázia a Afrika spolu
približne tri štvrtiny obyvateľstva planéty a demografi predpokladajú, že
v budúcnosti sa podiel týchto dvoch kontinentov na celosvetovej populácii
ešte zvýši. Predovšetkým v Afrike očakávajú demografi populačnú explóziu,
preto je dobré, že práve v Afrike Katolícka cirkev rastie.
Zdroje:
Hunderte katholische Kirchen geschlossen oder
abgerissen. In: Berliner Morgenpost Dostupné na internete: morgenpost.de.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 8. Oktober 2017. Nr. 41.
Kissler A. Der
Priestermangel ist gewollt. In: Cicero. Magazin für politische Kultur. Dostupné na internete: cicero.de.
Kryzys wiary w Europie Zachodniej.
In: Parafia pw. Najświętszego Serca Pana Jezusa Dostupné na internete: parafiasuchylas.pl.
L’Annuario Pontificio 2016 e l’«Annuarium Statisticum Ecclesiae» 2014. In: Bollettino della Sala Stampa della
Santa Sede del giorno 05.03.2015. Dostupné na internete: press.vatican.va.
L’Annuario Pontificio 2017 e l’«Annuarium
Statisticum Ecclesiae» 2015. In: Bollettino della Sala Stampa della
Santa Sede del giorno 06.04.2017. Dostupné na
internete: press.vatican.va.
Umbau der Kulturlandschaft – 2800 Kirchen sollen in
Frankreich verschwinden. In: Katholisches. Dostupné na internete: katholisches.info.
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Vážený pán Dučák? Pozorne som si prečítal rozhovor s Vami, žiaľ taká je skutočnosť, možno s Vami len súhlasiť. Veľa ľudí bojuje o prežitie a možno nie je čas a veľakrát dostupnosť mnohým takéto čítanie dopriate - aby otvorili trocha oči a zamysleli sa, hoci myslenie bolí. Žiaľ, s masami a najmä s mladými neskúsenými i a tiež veľakrát kvázi vzdelanými ľuďmi ľuďmi sa dá ľahko manipulovať. Najmä tí, ktorým hlúpi, alebo zlomyseľní a naivne pre - špekulovaní politici, žiaľ ktorí o nás rozhodujú, "vynašli" také perpentum mobile, ako je integrované školstvo. A čo sa týka štatistiky o stavu katolíckej cirkvi, ťažko sa mi s Vami ako s odborníkom na túto tému debatuje, ale čísla nepustia. S vďakou a úctou váš čitateľ milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťNormálne uvažujúcemu človeku (Európanovi) – aj keď je neveriaci – to musí byť ľúto, že sa ničí stáročná kultúra, stáročné hodnoty... Len obmedzenci a duševní masochisti z toho môžu mať radosť. Ale koľko ich je aj u nás?!
OdpovedaťOdstrániťV Európe umiera viera a s ňou umiera i samotná Európa.
OdpovedaťOdstrániťTakto píše kardinál Robert Sarah v knihe Boh alebo nič:
OdpovedaťOdstrániť„Západ musí neodkladne obrátiť zrak k Bohu... Musí znova nájsť stratenú dôveru a vernosť evanjeliu, zbaviť sa duchovnej malátnosti a pozorne počúvať, čo Duch hovorí partikulárnym cirkvám, aj keby to mali byť cirkvi africké.“
A tiež: „Africká cirkev sa nepripojí k žiadnej vzbure proti Ježišovmu učeniu ani proti Učiteľskému úradu Cirkvi.“
(In: Boh alebo nič; Bratislava, Lúč, 2016)
Tieto slová ruskej spisovateľky Jeleny Čudinovovej mi sem pasujú, aj keď sú napohľad o inom:
OdpovedaťOdstrániť„V krajinách západnej Európy nebolo sedemdesiat rokov komunizmu. Odkiaľ sa teda v západnej Európe nabralo také množstvo marxistov, trockistov, laicistov – vari sa nik nepoučil z nášho tragického príkladu? Prečo na zem nášho Pána Ježiša Krista prichádza Mohamed? Prečo Mohamed bez boja zachvacuje kresťanské mestá?
V mladosti som začínala svoju literárnu činnosť ako antikomunistická spisovateľka. No v zrelom veku som s ohromením a údesom uvidela novú hrozbu – islamskú expanziu. Islamskú expanziu hrozitánskeho rozsahu namierenú na celý kresťanský kontinent.“
(IN: Kultúra č. 1/2018)
Pán Maršálek, tieto slová ruskej spisovateľky sem priamo patria a určite majú úzku súvislosť s vývojom cirkvi. Kladie nám vážne otázky na ktoré asi nemáme odpoveď. Sú to otázky nášho života a smrti! Ja sa pýtam prečo nemáme od cirkvi odpovede na tieto otázky?! Cirkev predsa má veľkú intelektuálnu silu aby odhalila príčiny tohto javu. Ak pozná príčiny, prečo o nich nevieme? Prečo cirkev nebojuje, prečo opúšťa bojisko, prečo nás nebráni? Prečo otvorene nevystupuje proti tomuto koncentrovanému zlu? Má cirkev strach, že dopadne ako Ján Krstiteľ? Je cirkev zbabelá, alebo vypočítavá? Prečo hovorí k veriacim v inotajoch ktorým obyčajní ľudia ani neporozumejú. Potrebujeme oporu, smer, svietiacu kométu. V Sýrii prichádzajú kresťania o život pre svoju vieru. A naši cirkevní predstavitelia sa schovávajú za múry kostolov pred svojou povinnosťou viesť svoje "ovečky". Ísť v čele! Náš hlavný predstaviteľ, zástupca Ježiša Krista, nás vyzýva aby sme v mene ľudskosti otvárali dvere jeho nepriateľom! Ľuďom, pre ktorých sme neveriaci psi. Ľuďom, ktorý si necenia našu pomoc. Otvárame dvere ľuďom ktorý nás pripravia o našu vieru alebo aj o život. Alebo chce Boh od nás takúto obetu?! Nerozumiem, nechápem!!
OdstrániťNemyslím si, že Boh chce od nás takúto obetu.
OdstrániťBoh od nás žiada obrátenie sa k nemu, návrat k viere, aj nášho Slovenska, ktoré už dávno nežije svoju vieru.
Ak začneme žiť svoju vieru každý deň, veci v nás i okolo nás sa zmenia.
O rúcaní kostolov v západnej Európe píše Milan Uhrík v novom čísle Kultúry (č. 4/2018). Citujem zo záveru článku:
OdpovedaťOdstrániť„Demolácia kostolov je však len výsledok, ktorému predchádza oveľa ničivejšia demolácia hodnôt. Búranie a zatváranie kostolov v západnej Európe tak v sebe nesie zvláštny symbolizmus morálneho a hodnotového úpadku. Rovnako ako hrozí pád stovkám kostolov v západnej Európe, pomaly ale isto hrozí pád aj pôvodnej európskej civilizácie.“
Práve čítam v najnovšom vydaní Kirche bunt č. 9/2018, že v najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko od roku 2000 uzavreli minimálne 453 kostolov, kaplniek a cirkevných budov. Človeku ostáva rozum stáť. Civilizácia bieleho človeka vymiera. Čo ju nahradí?
OdpovedaťOdstrániť