 |
| Vlado Gregor |
Človek má sklon zovšeobecňovať aj bez náležitého
poznania konkrétnych okolností,a týka sa to aj ideovej, teda i náboženskej
sféry. Okrem výročia reformácie sme mali aj výročie vzniku Československa.
Odzneli oslavné reči – a skutočne si treba vážiť ľudí, ktorí pomohli nám
Slovákom dostať sa do znesiteľnejších pomerov. Ale pri ospevovaní
demokratickosti prvej republiky by si každý objektívny historik mal uvedomiť,
že nebola rovnako demokratická a príjemná pre všetkých. Určite o niečo menej
pre Slovákov, Nemcov a katolíkov, čo sa napokon prejavilo pri jej pomerne
rýchlom rozpade.
Aj my katolíci si iste musíme priznať určitú
zahľadenosť do seba a občas prílišnú starosť o seba. Ale nemôžeme si dať kydať
hnoj na hlavu od tých evanjelikov a židov, ktorí ani za svet nechcú priznať nie
celkom malý podiel svojich denominácií na inštalácii komunizmu.
Ešte sa na chvíľu vrátim k tomu naozaj
prelomovému Lutherovi, ktorého majú poniektorí dosť vysoko postavení katolíci
tendenciu pomaly vyhlásiť za svätého. (Samotní naši bratia v Kristu by si mali
kajúcne priznať, že vedel byť aj vulgárny a násilnícky, a bez
zmierlivého Melanchtona by sa asi nekonalo žiadne augsburgské vyznanie.)
Vatikán totiž teraz vydal poštovú známku, na ktorej pod Ježišovým krížom
nevidíme Pannu Máriu, ale Luthera a Melanchtona a pozadie netvorí Jeruzalem,
ale Wittenberg...
Situácia v našej Cirkvi je teda momentálne
taká, že pápež František nám tlačí do hlavy, že je vlastne jedno, čomu veríme.
Ono to ale vôbec nie je jedno! Možno nie sme povolaní to riešiť, ale sme
povinní o tom nemlčať. Je isté, že aj naša Cirkev robila a aj robí chyby. Ale
vystaviť vo Vatikáne sochu Martina Luthera je príliš silná káva. To už by tam
mohli inštalovať aj sochu Mohameda, keby to islam tak striktne nezakazoval...
Iste teda nie som celkom sám, kto má trochu
problém modliť sa za úmysly terajšieho Svätého Otca. Ale nemám vôbec žiadny
problém modliť sa za neho, pretože tým sa modlím aj za seba a svoju Cirkev.
Stretli sa teda teraz spolu všelijaké výročia
rôznych veľkých premien a revolúcií. Stretnime sa teda svorne a sebakriticky aj
my všetci a prestaňme robiť celkom podobné a rovnako hlúpe veci. Pri
nenáležitých kotrmelcoch si totiž zase mnohí môžu vykrútiť krk... Kráľovstvo
Božie sa približuje vo svojej kráse, neodďaľujme ho znovu a zase!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Nepochybujem o dobrých úmysloch autora. Rád by som však k jeho slovám o súčasnom pápežovi pridal niekoľko svojich myšlienok:
OdpovedaťOdstrániťTreba brať do úvahy, že náš pohľad na svet je do značnej miery ovplyvnený médiami. Samozrejme, asi málokto verí doslova tomu, čo číta v novinách, počuje v rozhlase alebo vidí v televízii, no i tak je ten manipulačný tlak veľký. Aj v prípade pápeža Františka väčšina médií vyberá a zvýrazňuje len časť pravdy. Musíme byť preto obozretní aj zdržanliví v úsudkoch!
Modlitbu za úmysel Svätého Otca je vhodné spojiť s modlitbou za neho. Samotný pápež František často prosí o modlitby za seba.
Napokon: mali by sme dôverovať Svätému Duchu v Cirkvi.
Slováci, cirkev, ani KDH nevlastnia tzv. renomované médiá, televíziu, tak ako opozičné multi a tak sa niet čomu diviť. Nie každý má možnosť a dostupnosť surfovať na sociálnych sieťach a tak porovnávať. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťTo je pravda. Už najmenej sedem desaťročí väčšina masmédií na Slovensku neobhajuje záujmy Cirkvi a národa, ale pôsobí proti nim.
OdstrániťNiet sily, ktorá by ma oddelila od Svätého Otca, aj keď mnohému nerozumiem.
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že tak ako vy to vníma podstatná časť slovenských katolíkov.
OdstrániťDnes som natrafil na zaujímavé slová Benedikta XVI. V jednom príhovore povedal:
OdpovedaťOdstrániť„Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor – ako počas celých dejín Cirkvi – a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A Pán nedovolí, aby sa potopila.“