 |
| Robert Hakala |
Často chodím do jedného západoeurópského
štátu. Skutočne, nádherná krajina. Čistá, rozkvitnutá, upravená, voňavá.
Všetko je úhľadné, dedinky sú rozkošné, ako vystrihnuté z obrázku...
Domáci, ktorých navštevujem, bývajú
v domčeku so záhradou, ktorá je vždy upravená. Nie je tam nič, čo by
narúšalo náš pohľad. Samozrejme, o všetko sa treba starať. Nemám problém
s prácou v záhrade, ktorá ma nielen baví, ale mám k stromom,
kríkom, kvetom aj profesionálny vzťah – učím na strednej škole budúcich
záhradníkov.
Pomáhal som aj jednu peknú letnú sobotu, nič
veľkého, pokosiť trávu, osekať suché konáre, pozberať odkvitnuté kvety. Nakoniec
tých zvyškov bolo za prívesný vozík. Keď sa naplnil, išli sme ho vysypať do
zberného strediska.
Stredisko bolo tiež mimoriadne. Poriadok,
čistota, žiadne poletujúce igelitové vrecká alebo zvyšky rastlín. Každý druh
odpadu sa dával osobitne do mohutných betónových žľabov, nad ktorým bola veľká hydraulická
ruka zakončená oceľových valcom, ktorý privezený materiál ihneď stláčal.
Jednoducho – výborne vyriešené. Žľab na rastlinný materiál, na starý nábytok,
plasty a podobne.
Pristavili sme vozík pri našom žľabe
a začali sme vykladať. Boli sme rýchlo hotoví, tak som sa popozeral pozornejšie,
ako to všetko funguje. Náhoda chcela, že som prišiel k žľabu, kde práve
vykladali starý nábytok. Rozhegané skrine, postele končili svoju užitočnosť
a valec ich nemilosrdne roztrieštil. Drevo praskalo, zavíjalo, ale
nakoniec sa poddalo.
Moje oči blúdili dookola, až som si niečo
všimol – nejaký obraz im vypadol z vozíka a váľal sa v prachu.
Niečo sa mi nezdalo. Ten obraz opäť pritiahol moju pozornosť. Čo to je?,
premýšľam. Nakoniec sa mi v mysli rozjasnilo. Obraz Panny Márie!
Bože, takmer som skríkol. Stál som tam,
niekoľko metrov od obrazu. Dvaja ľudia, ktorí vyhadzovali odpad z vozíka
sa na mňa letmo pozreli. Bola to sekunda, možno dve, keď som zaváhal. Muž sa
zohol k zemi, zdvihol obraz a ...
Rýchlo som pribehol k žľabu. Valec sa
nemilosrdne pohol a začal všetko utláčať. Nechápavo som sa pozeral... Ach,
Bože, tie oči, iba tie oči Panny mám pred sebou dodnes...
Robert Hakala
::
Na čítanie:
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Je zaujímavé ako katolíka dokáže vykývať jeden "náboženský" obraz, ale nečudujem sa,lebo v podobnej situácii som sa ocitol, keď do smetiarskeho auta hádzali maturitné tablá.
OdpovedaťOdstrániť