Svedčiť o Kristovi

Nech sa s nami a svetom hocičo deje, nemusíme byť bez nádeje

Vlado Gregor

Vzniká v tomto počítačovom veku akási móda anonymity. Sme ochotní svedčiť o Bohu a viere v neho, ale nie verejne a osobne. Čo nám však prikazuje Ježiš? „Kto sa hanbí za mňa pred týmto zlým a cudzoložným pokolením, za toho sa aj ja budem hanbiť pred svojím Otcom“ (Marek 8, 38 a Lukáš 9, 26). A ešte duplikuje:„Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom a kto ma zaprie, toho zapriem aj ja“ (Matúš 10, 32 a Lukáš 12, 8).

Prichádza totiž do módy aj u časti hierarchie tendencia uisťovať ľudí, že svedčiť o Kristovi a o katolíckej viere nie je prejavom odvahy, ale je to čosi nenáležité, ba až trápne. Ak sa však v ničom neodlišujeme od iných a nič osobitné netvoríme, načo vôbec existujeme? Mučeníci, svedkovia, martýri a nekompromisní vyznávači podľa niektorých „ctihodných“ vraj už vôbec nie sú potrební...

Naopak, myslím si, že svet našu odvahu a pevné presvedčenie potrebuje čoraz viac. Rozprával som sa práve dnes s odvážnym cestovateľom, ktorý mi hovoril, aký všeobecný a častý je v islamských krajinách strach zo smrti. Možno práve tento strach a snaha získať istotu záchrany motivuje moslimov k samovražedným atentátom. Oni majú totiž neadresného a viac prísneho Boha, nie toho konkrétneho a osobne milosrdného, aký sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi. Buďme hodní tohto zjavenia a všetkého, čo z neho pre nás vyplýva!

Mnohí majú najväčšiu ťažkosť pri akceptácii, teda prijatí viery v tom, že si nevedia predstaviť, ako môže Boh riadiť a vnímať vesmír ako celok a popritom si všímať a registrovať každého človeka a možno aj každého živého a nevinne trpiaceho tvora osobitne a konkrétne. Nie veľmi dobre hrám šach, ale viem o tom, že sú šachisti, ktorí dokážu hrať simultánne, teda naraz, hoci aj s tridsiatimi ľuďmi. Pre šach je charakteristické aj to, že dobrý hráč v určitej fáze partie už približne vie, ako hra dopadne, aké sú najlepšie ťahy pre neho a aj pre súpera. A moderné počítače to už vedia analyzovať takmer dokonale a porážajú aj tých najlepších ľudských šachistov. Môžeme teda predpokladať, že aj Boh, vo svojej veľkosti, dokáže vnímať nielen začiatok „partie“, ktorú so svetom a s každým z nás rozohral, ale presne vie aj to, aký bude koniec, teda ako dopadneme my –  každý osobitne a tiež vesmír ako celok.

Som presvedčený o tom, že Stvoriteľ dal aj nám možnosť vnímať a predpokladať nielen to, ako dopadne naša osobná „partia“, ale tiež tušiť, ako dopadne to, čo sa deje a tvorí v čase a priestore okolo nás.

Toto nádejné a povzbudivé posolstvo sa začalo písomne zachytávať v knihe Genezis, pokračovalo v prorokoch, vrcholilo v plnosti časov v Ježišovi Kristovi a neprestáva účinkovať a rozvíjať sa ani teraz prostredníctvom dobrých, pokorných a svätých ľudí. Takíto naďalej menia  tento svet k lepšiemu a udržujú ho v permanentnej nádeji. Aj celá táto úvaha chce byť povzbudením a prejavením nádeje v reálne Božie milosrdenstvo, ktoré mne, vám, i nám všetkým pomáha prekonávať strach zo smrti a ničoty.

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!