Vianoce a myšlienka na Boha

A ty Betlehem, Efrata,
primalý si medzi tisícami Júdu,
z teba vyjde ten,
čo má vládnuť v Izraeli
a jeho pôvod je odpradávna,
odo dni večnosti. (Mich 5,1)

Ľudovít Košík

Milí priatelia! 

Mesto Betlehem, ktoré leží v blízkosti Jeruzalema, sa vo Svätom Písme spomína asi päťdesiatkrát. Proroctvo Micheáša preberá aj sv. Matúš. Betlehem spomínajú  evanjelisti Ján aj Lukáš. Už v Starom zákone sa píše – v knihe Genezis, že  Ráchel bola pochovaná na ceste do Betlehema...

V knihe Sudcov sa spomína, že Izrael súdil sedem rokov Abesan z Betlehema a tam bol aj pochovaný. Veľmi poučná kniha Rút píše o manželoch Elimelechovi a Noemi a ich synoch Machlonovi a Kiljonovi, ktorí odišli z Betlehema na Moabské roviny za lepším životom a Noemi so svojou nevestou Rút sa sem vrátila a pohanka Rút sa vydala za Bóza, a ich syn Obed  bol otcom Izaiho, Dávidovho otca, a tak sa dostala aj do rodokmeňa Ježiša Krista. A o kráľovi Dávidovi, ktorý sa narodil v Betleheme a tam bol aj pomazaný Samuelom za kráľa, sa píše v Knihe sudcov.

Mesto Betlehem však vošlo do dejín sveta predovšetkým ako miesto Ježišovho narodenia. Ako v minulosti, tak aj dnes a osobitne počas Vianoc tam putujú tisíce pútnikov z celého sveta, aby navštívili Baziliku Ježišovho narodenia zo 4. storočia, ktorá ako jediný chrám bola zachovaná z prvých kresťanských storočí, aby sa poklonili Ježišovi na miestach spojených s jeho príchodom na tento svet a posvätených jeho  prítomnosťou. V roku 2015 som tieto miesta navštívil, rád sa tam vraciam vo svojich myšlienkach.

Sväté Písmo na začiatku druhej kapitoly Lukášovho evanjelia nás informuje o situácii, ktorá nastala v Betleheme, keď na príkaz cisára Augusta Jozef s Máriou prišli do mesta, aby sa dali zapísať pri sčítaní ľudu – v Betleheme sa nenašlo pre nich miesto. Ježiš sa narodil za mestom, v maštali medzi zvieratami. Hneď pri svojom príchode na Zem zažil od ľudí neprijatie, odmietnutie, ohrozenie, biedu, emigráciu. Zažil však aj prijatie, starostlivosť, ochranu, lásku, obetu od svojich najbližších, ktorí sa museli mnohého vzdať a veľa riskovať, aby mu mohli byť a zostať verní.

Už malé deti, keď sa v školách alebo v rodinách zoznamujú so životom Ježiša Krista, sa dozvedajú, že sa narodil v Betleheme. K Betlehemu smerujú počas Vianoc nielen detské, ale aj naše myšlienky. Spievame o ňom v koledách. V chrámoch i v rodinách máme betlehem, ktorý nám udalosť príchodu Ježiša medzi nás kladie pred oči... 

Mnohí oslavujú Vianoce,no nevenujú pozornosť oslávencovi.Zanedbávajú, odsúvajú, ponižujú, znevažujú, odmietajú hlavného oslávenca. Svoju pozornosť sústreďujú na všetko možné, na jedlo, darčeky, výzdobu, tradície, charitu, zimu... Akoby ustupovalo kresťanské prežívanie týchto sviatkov aj v našich rodinách i srdciach. Akoby sa vytrácal zmysel pre podstatu. 

Naša pozornosť sa sústreďuje čoraz viac a silnejšie na vonkajšok. Nielen vo verejnom živote, v obchodoch a médiách. Ani v srdciach mnohých dnešných ľudí sa nenájde pre Ježiša  miesto ani na Vianoce, ani počas roka. Čoraz viac ľudí v našom okolí je presvedčených, že budú šťastnejší a spokojnejší, ak vieru, kresťanstvo, Ježiša, Boha odsunú na vedľajšiu koľaj, či úplne do úzadia, či zabudnutia. Žiaľ, aj na Slovensku pribúda ľudí, ktorí žijú akoby Boha nebolo. Určite sa s tým stretávame aj v našej blízkosti. Mnohí už nepovažujú za potrebnú cestu do chrámu, modlitbu, kresťanské symboly, morálku, službu iným... ani na Vianoce, ani počas roka.Ba proti prejavom kresťanstva tvrdo bojujú – a dnes je mnoho „apoštolov“, ktorí takúto cestu propagujú  intenzívnejšie a agresívnejšie ako v rokoch budovania socializmu.

Ježiš v tichosti, skromnosti, pokore a láske nenásilne pozýva ľudí všetkých národov a časov. Nie lacnými sľubmi, prázdnymi rečami, povrchnými riešeniami, materiálnymi výhodami... On ponúka skutočné šťastie,pravé hodnoty, bez ktorých je radostný a spokojný život nemožný, ponúka večný život v spoločenstve s ním.

Svet kráča svojou cestou. Pre Ježiša nebolo miesta v Betleheme pred dvoma tisícročiami,a niet ho, žiaľ,ani teraz v mnohých domovoch, rodinách či ľudských srdciach na Slovensku. Ale tam, kde nie je prijatý Boh, nie sú podmienky na dôstojný život človeka.

Sú tu Vianoce a Ježiš prichádza, klope na dvere nášho srdca a ponúka nám svoju lásku. Záleží na nás, či ju prijmeme a dáme sa ním osloviť, alebo nám postačí hluk, balast, povrchnosť, ľahostajnosť, prázdnota, materiálne starosti...

Nech sa nám darí ísť do hĺbky a zamieriť k podstate, otvoriť srdce Ježišovi, jeho posolstvu lásky a jeho darom, zároveň byť darom pre Neho a pre iných, šíriť jeho lásku v dnešnom zložitom a ohrozenom svete. Záleží na nás, či dokážeme prijať, prežívať a odovzdávať ďalej posolstvo prvých Vianoc v Betleheme.

Prajem vám, aby sa vám darilo počas vianočných sviatkov i v celom nasledujúcom roku 2018 patriť k tým, ktorí otvárajú Ježišovi svoje srdce dokorán.

(Vianoce 2017)

Ľudovít Košík

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.