|
Jozef Nemčok |
V dobách temna, v rokoch 1948 až 1989, keď
dvaja ľudia prejavili záujem uzavrieť manželstvo, tak sa uzatváralo na miestnom
či mestskom národnom výbore a až následne, ak novomanželia boli veriaci, i
v kostole. Po páde totality došlo k zrovnoprávneniu civilného
a cirkevného sobáša. Javí sa však, že táto rovnosť sa znova ruší. Novela
zákona, schválená v závere minulého roka, totiž stanovila, že ak bude
sobáš na obecnom úrade, za sobášny akt sa žiadna úhrada neuskutoční, ale ak
tento obrad bude v kostole, pri zápise do matriky je povinnosťou zo strany
novomanželov uhradiť poplatok desať eur (za „prípravu podkladov na uzavretie
manželstva pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti“).
Informoval o tom okrem iných portál Aktuality.sk.
Kto to vlastne vymyslel, nie je nateraz jasné.
Zodpovednosť za nový poplatok si inštitúcie prehadzujú medzi sebou. Podľa
zverejnených informácií hovorkyňa rezortu vnútra Andrea Dobiášová pre
Aktuality.sk povedala, že ministerstvo vnútra novelu nepredkladalo:
„Predpokladáme, že to bola iniciatíva ZMOS. Situáciu preveríme a potom
k tomu zaujmeme stanovisko.“ V článku sa ďalej píše: „Hovorca Združenia
miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák zase vysvetľuje, že ich
organizácia na rokovaniach len tlmočila požiadavku matrikárok a ich skúsenosti
z praxe. Matriky pritom patria pod ministerstvo vnútra.“
Čo si o tom môže pomyslieť veriaci človek, s
odkazom na Ústavu Slovenskej republiky, v ktorej je zakotvená i náboženská
sloboda a rovnosť ľudí pred zákonom?
Doba, v ktorej som vyrastal, tiež hovorila o
náboženskej slobode, ale „sloboda“ to bola taká, že za náboženstvo a vieru bolo mnoho ľudí diskriminovaných, ba i
mučených a väznených v najťažších žalároch. Pre náboženské presvedčenie boli
ľudia vyhadzovaní z práce (učitelia), mnoho si vytrpeli. I dnešná doba k tomu
speje, aj keď ešte nenastal čas napĺňania väzníc veriacimi, kňazmi a inými nábožensky založenými ľuďmi.
Je naozaj zaujímavé, že niet zodpovedného, kto
inicioval spomínanú zmenu v zákone. Ministerstvo vnútra sa vyhovára, že
iniciatíva vyšla odinakiaľ, ZMOS zas na nejakú matrikárku... Ale veru ťažko
uveriť tomu, že poplatok vymysleli matrikárky.
Nuž sa pýtam: Ide „len“ o vyťahovanie
peňazí z peňaženiek ľudí, alebo je za tým zámer diskriminovať veriacich?
Jozef Nemčok
::
Podobný článok:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
O tejto veci písal aj denník SME (18. 1. 2018) – pravdaže, ako je už u nich zvykom, v protikresťanskom štýle. Už nadpis hlavného článku je zavádzajúci: „Veriaci chcú sobáš zdarma“ (akoby chceli, aby platili len ostatní a oni nie). Ešte horší, doslova hanebný, je komentár Petra Tkačenka. Celý problém sa snaží obrátiť naruby a zosmiešniť a v závere svojho paškvilu navrhuje riešenie „v znamení zhody a kompromisu“: zrušenie uznávania cirkevných sobášov... Skrátka, hanebné.
OdpovedaťOdstrániťNuž sa pýtam: Ide „len“ o vyťahovanie peňazí z peňaženiek ľudí, alebo je za tým zámer diskriminovať veriacich? V kapitalizme ide len o peniaze. Nábožensky veriacim nemôže záležať na nejakých 10 €.
OdpovedaťOdstrániťSamozrejme, nejde o tých desať eur, ide o princíp (prečo by mala jedna skupina obyvateľov platiť a iná neplatiť?).
OdstrániťNedalo mi, keď som v novinách čítal o zrušení niekoľkých gymnázií v Bratislave a petíciu za ich zachovanie, hneď som ju podpísal.
OdpovedaťOdstrániťPrečo?
Snahou komunistov už v Košickom vládnom programe v roku 1945 bolo zrušenie cirkevných škôl. SNR, ktorá vznikla na povstaleckom území, rozhodla svojím nariadením zo 6. 9. 1944 o poštátnení všetkých škôl. Charakter školskej sústavy bol celkom zmenený v roku 1948, keď bol vydaný Zákon o jednotnej škole, ktorý obsahoval ideologické zmeny v duchu komunistickej ideológie.
Až po novembri 1989 vznikajú cirkevné základné školy, gymnázia, ktoré majú takú istú právnu subjektivitu ako školy štátne... Ako sa uvádza v petícii adresovanej ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi, pomaly a isto sa likvidujú. Svedčia o tom počty tried počnúc školským rokom 2018/2019 v Bratislave, ako sa píše v petícii zaslanej ministrovi – dochádza k postupnej likvidácii cirkevných škôl. Dôkazom je štatistika v petícii, citujem:
„Kým pri 18 štátnych osemročných gymnáziách rozhodli iba o miernom znížení nových žiakov (zo 765 na 572), pri 6 gymnáziách rozhodli o drastickom znížení (z 212 žiakov na 26) a povolili otvoriť 1. ročník jednému cirkevnému gymnáziu... Takéto rozhodnutia považujeme za prekvapivé, nespravodlivé a diskriminačné.“
Toto rozhodnutie je dôkazom toho, že súčasné štátne a politické orgány sa znovu vracajú do roku 1944 a následne do roku 1948, keď boli všetky cirkevné a iné školy poštátnené a úplne podriadené komunistickej moci, ktorá prevzala plnú moc v štáte vo februári spomínaného roku 1948. Zámerom týchto opatrení je i v súčasnosti, podľa týchto ukazovateľov a čísel, postupne zrušiť všetky cirkevné školy, zaviesť na školách viac etickej výchovy ako náboženstva (článok „Viac etiky a menej náboženstva na školách“, denník PRAVDA, 9. októbra 2017), zavádzať rôzne poplatky, len aby sa naplnila štátna kasa, pritom nehľadieť na státisíce občanov, ktorí žijú na hranici chudoby.
Ďalší poplatok („Rovnosť pred zákonom? Ficova vláda zavádza poplatok za cirkevný sobáš“, Aktuality.sk, 18. 1. 2018) či iné opatrenia vo forme rôznych poplatkov a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré sa budú postupne zavádzať občanom, veriacim, cirkvám – v ich neprospech.
Neviem, či sa dejinné udalosti opakujú. Ale všetko speje k tomu, že sa znovu vraciame postupne k dobám nedávnym, ktoré sme si my starší (aspoň ja vo veku 81 rokov) v horšom zažili. Najmä v tých povojnových 50. rokoch...
Škola by nemala patriť do rúk žiadneho náboženstva, cirkvi. Nemalo by sa tam vyučovať náboženstvo, náboženské učenie, ale religionistika - informácie o náboženstvách. Žiaci a študenti by mali mať rovnaký prístup ku vzelávaniu, nie ich separovať, teda zriaďovateľom škôl a určovateľom obsahu vyučovania by mal byť štát, ako obiektívny subjekt.
OdpovedaťOdstrániťChýba mi v tomto uvažovaní jeden dôležitý, najdôležitejší prvok – rodina!
Odstrániťre. Anonym - Škola by nemala patriť...
OdstrániťZ hľadiska racionality a liberalizmu, o ktore zrejme opierate toto svoje tvrdenie, je tento pristup rovnako scestny. Obhajuje totiz militantny ateizmus alebo sekularizmus, je jedno ako si to nazvete.
Mam k tomu dve veci:
Alebo netusite, co je to sloboda, co dakujem pekne za takeho liberala, alebo tu mame dalsieho postihnuteho marxizmom, co dufam ze nie (odporucam vylet napr. na Kolymu, ak ste ten pripad).
Cirkevne a sukromne skoly su jednym z pilierov slobodnej spolocnosti. A to pisem ako nekrestan.
Veru tak, snaha o jednotný, zošnurovaný, plne štátom kontrolovaný školský systém, ruka v ruke s potláčaním funkcie rodiny, to je znak totalitarizmu.
OdstrániťO tomto probléme informoval verejnosť už 3. decembra 2017 poslanec NR SR Milan Uhrík:
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.naseslovensko.net/nase-nazory/socialna-politika/vlada-zavadza-poplatok-za-cirkevny-sobas-poslanci-z-ls-nase-slovensko-hlasovali-ako-jedini-proti/
Pritom je to v princípe nelogické, postavené na hlavu. Pri úradnom sobáši musí byť z vreciek daňových poplatníkov zaplatená mzda sobášiaceho, matrikárky a iných zamestnancov, ktorí sobášia manželský pár. Pri cirkevných sobášoch štát nemá nijaké výdavky. Paradoxne by teda mali novomanželia uhrádzať náklady za civilný sobáš, nie naopak. Tak by to bolo logické.
OdpovedaťOdstrániťPráve som počul v správach Slovenského rozhlasu, že poplatok bude zrušený. Tlak verejnosti teda priniesol výsledok (petíciu za zrušenie poplatku podpísalo v krátkom čase vyše dvadsať tisíc ľudí).
OdpovedaťOdstrániť