Alergia na včelí jed

Jozef Nemčok

Tento príbeh nech je varovným signálom pre ľudí, ktorí sú alergickí na včelie žihadlá: Bol čas prázdnin a moje dve dcérky si chceli krátiť zunovaný čas. Rozhodli sa okopať vinohrad s ušľachtilými odrodami. Medzi tými štyristo koreňmi bolo niekoľko odrôd, z ktorých sa koncom augusta bolo možné „nazobať“ čerstvého hrozna.

Čo nik  nechcel, v poslednom terasovom rade jedna včela zatúlaná na sladkom strapci sala sladkú šťavu. Bola to náhoda, že sa jej dcéra dotkla. Včela ju uštipla na ruku. Trvalo pár sekúnd a dcéra začala mať závraty, bolesti. Práve som sa vrátil autom z práce, tak som im išiel pomáhať dokopať vinohrad. A to bolo jediné šťastie, že som tam došiel práve autom. Bolo to akési Božie vnuknutie, ktoré mi akoby šepkalo: „Choď sa pozrieť do tej vinice, či je všetko v poriadku.“

Neviem ani podnes, čo by sa stalo s dcérou, keby som neprišiel... Začala mať závraty a omdlievala, strácala vedomie. S mladšou dcérou sme ju bezvládnu voľáko vložili do auta a odviezli som ju ihneď k lekárke, ktorá bývala v obci vedľa ambulancie. Kým pani doktorka v ambulancii podávala nejaké lieky, či injekciu, ja som navštívil jej manžela, ktorý bol zverolekárom do našom poľnohospodárskom podniku.

Nestačil som ani dopiť kávu a pani doktorka mi prišla oznámiť, že dievčinu musíme odviesť do nemocnice, lebo podané lieky a injekcia nezaberajú.

Nakladáme bezvládnu dcéru na zadné sedadlo a pani doktorka si prisadá k nej. Ja si znovu sadám za volant Škody 100. Cestou mi lekárka vysvetľuje, prečo musíme isť do nemocnice a prečo aj ona cestuje s nami. Nie preto, že sme priatelia, ale dcérka je v kritickom stave.

I keď do nemocnice to bolo len asi 17 kilometrov, po ceste ešte zastavujeme a pani doktorka nejakými liekmi a vodou oživuje dcéru. Vtedy som si uvedomil, že situácia je naozaj vážna.  Vykrivené ústa, vypúlené oči a dcéra prestáva komunikovať s lekárkou. Pridal som plyn a snažil sa čo najrýchlejšie prekonať zostávajúcu vzdialenosť.

Manžel pani doktorky medzitým telefonuje do nemocnice, akého pacienta vezieme. V nemocnici nás už čakali a prvá cesta sanitným vozíkom z auta viedla do v tom čase dosť dobre vybavenej ambulancie. „Zhon“ sestier a nezrozumiteľné rozkazy primára spoza dverí neveštili nič dobré. Sestrička mi oznamuje, že si mám isť sadnúť do kancelárie primára, lebo ošetrenie bude trvať dlhšie.

Asi po hodine do ambulancie vstupuje primár a pani doktorka. Jeho prvé slová, ktoré mi povedal: „Asi si mal od Pána Boha šťastie. Nebyť toho, že pani doktorka je doma, tvoja dcéra je už nie medzi živými“. Tá veta mi vyrazila dych, že som nevedel vyrieknuť žiadne slovo. „Ako priateľovi ti hovorím,“ pokračoval primár, „ak nechceš, aby sa to zopakovalo, buď dcéra, alebo včely, čo ti je milšie.“

Po troch či štyroch hodinách, keď jej pomáhal dýchať kyslíkový prístroj, po podaní infúzií, mi do kancelárie sestrička privádza dcéru. Bledú ako stena, vyplašenú – s tým, že už je všetko v poriadku.

Pán primár vystavuje recept na tabletky, ktoré má ešte užívať a užiť v prípade ďalšieho uštipnutia včelou. Zároveň ma upozorňuje, že ihneď po požití tabletky musí ísť v prípade uštipnutia včelou alebo osou do nemocnice na ďalšie ošetrenie.

Dcéra akoby zabudla po dlhom čase na prežité momenty. Okolo svojho rodinného domu otrhávala uschnuté kvetenstvá. A znovu uštipnutie včelou! Rituál trochu odlišný ako v prvom prípade, pretože po užití tabletky, ktoré musí nosiť stále pri sebe, dostala ďalšiu injekciu u lekára s tým, že musí dostať aj infúzie. Odobrali jej krv na vyšetrenie.

Alergia na včelí jed pretrváva. Dcéra pravidelne navštevuje odbornú ambulanciu, pani doktorka jej predpíše recept na päť injekcií, z ktorých jej raz za dva mesiace pichne jednu do tela a ostatné s jej menom ponechá v chladničke v ambulancii. Po podaní poslednej piatej injekcie znovu recept a znovu ten istý proces s injekciami. Trvá to už vyše tridsať rokov...

Prečo to píšem? Aby som upozornil na to, že včela je užitočná, opeľuje až 80 percent plodín, čím zabezpečuje úrodnosť, ale na strane druhej i nebezpečná pre ľudí alergických na včelí jed.

Jozef Nemčok

::

Rozhovor s autorom:

Žiť v kresťanskom duchu

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!