Slová z nadpisu sa niekomu môžu zdať
neadekvátne. Vari nemáme na Slovensku kresťanských politikov? Nemáme kresťanské
strany? O hľadaní kresťanského politika sa hovorí málo, spravidla
v predvolebnom čase, keď treba vybrať vhodných kandidátov. Pritom táto
otázka si zasluhuje väčšiu a trvalejšiu pozornosť.
Sme svedkami toho, že kresťanské politické
strany – ktoré sa tak označujú a ktoré prípadne majú v slovo „kresťanské“
i v názve – sú takými nezriedka len formálne, v praxi zlyhávajú,
odkláňajúc sa od princípov, na ktorých by mali stáť. Sme svedkami toho, že
takzvaní kresťanskí politici, v snahe zapáčiť sa svetu a získať
koaličný potenciál, prispôsobujú svoju rétoriku i praktickú činnosť
mentalite doby. Samozrejme, neplatí to celoplošne, ale trend je zjavný,
v západnej Európe sa prejavuje naplno a aj u nás silnie.
Viaceré príklady postupného odkresťančovania
pôvodne kresťanských, respektíve kresťansko-demokratických strán spomína
Vladimír Palko v knihe Levy prichádzajú; konštatuje:
„Kresťanskodemokratický postoj napokon zmutoval do postoja: Veci treba nechať
alebo dokonca presadzovať tak, ako ich chcú ľudia.“ Bez ohľadu na biblické učenie.
Zradní politici pritom svoje neraz priamo protikresťanské kroky pokrytecky
a zbabelo ospravedlňujú, dodáva Palko, vyvinuli si na to osobitný
ospravedlňujúci jazyk: „Treba rešpektovať aj iné názory... Nesmieme dvíhať
kárajúci prst... Nevstupujme ľuďom do svedomia...“ A tak ďalej a tak
podobne.
Žiaľ, aj mnohí úprimne veriaci politici
pristúpili na falošnú hru protikresťanských síl, v ktorej pod pláštikom
tolerancie a politickej korektnosti dochádza k rozvratu tradičných
hodnôt. Stále dokola sa tára o právach menšín, kultúrnej rozmanitosti,
boji proti korupcii či zlepšovaní podnikateľského prostredia, pričom omnoho
závažnejšie témy a problémy zostávajú bokom (tradícia, identita, viera,
rodina, morálka, výchova, národ, bezpečnosť, sociálna spravodlivosť, potravinová
sebestačnosť), alebo sa riešia nesystémovo, oportunisticky. A tak sa
prejavy politikov-kresťanov takmer v ničom neodlišujú od prejavov
ostatných politicky činných ľudí. Možno sa potom čudovať dezorientácii bežného
občana?
Rakúsky mysliteľ Friedrich Romig zdôrazňuje (v
knihe Práva národa) vzájomnú previazanosť kresťanského pohľadu na svet
a politického konzervativizmu. Ako píše, konzervativizmus v pravom
zmysle slova znamená ochraňovanie večného v premenách času
a zameranie sa na trváce hodnoty: „Konzervatívec je preto vždy homo
religiosus.“ Z toho vyplýva, že kresťanský politik by mal v prvom
rade dôsledne obhajovať Boží zákon: „Sociálna láska, spravodlivosť, právo
a poriadok sú bohatstvom všeobecného blaha, pre ktoré existuje štát.“
Politika by mala byť službou v prospech spoločenstva, v prospech
celku.
Romig taktiež pripomína, že
z kresťanského hľadiska treba odmietnuť liberálny kapitalizmus, ktorý sa
spolieha na voľné pôsobenie trhových síl. Kresťanská politika sa nesmie vzdať
toho podstatného: „V súčasnosti nie je nič dôležitejšie ako to, aby sa Kristovi
bojovníci chopili zbraní ducha na nekompromisný boj proti klamstvu,
ľahostajnosti a chaosu nielen vo veciach viery a morálky, ale aj
v názoroch na spoločnosť a štát.“ V základných svetonázorových
otázkach sa nesmú robiť kompromisy!
Keď si dané požiadavky skonfrontujeme
s tým, čo prezentujú slovenskí kresťanskí politici, nemôžeme vyjadriť
spokojnosť (česť výnimkám), ba môžeme povedať, že skutočnej kresťanskej
politiky u nás vlastne niet.
Pravda, hovoriac o hľadaní kresťanských
politikov, treba si zároveň položiť otázku, či vôbec máme voličov ochotných
podporiť taký program. Isto nejakí sú – netvoria väčšinu, ale predstavujú (ešte
stále) reálnu silu. Dá sa predpokladať, že poctivú, zásadovú, razantnú
kresťanskú stranu by podporilo 8–10 percent voličov. Asi by teda nebola
rozhodujúcou politickou silu, niektorí by ju odmietali ako extrémistickú, ale
jej vplyv na chod štátu by napriek tomu nemusel byť zanedbateľný (niečo také
poznáme z Izraela, kde sú malé náboženské zoskupenia jazýčkom na váhach).
Prinajmenšom by takáto strana vniesla do politiky témy doteraz obchádzané alebo
zneužívané, nastavila by pravdivé zrkadlo dnešnej spoločnosti...
Je teda namieste otázka: Nájdu sa noví
kresťanskí politici? Bude mať slovenský kresťan, konzervatívec
a vlastenec koho voliť? Alebo bude musieť zas a zas hľadať akési
menšie zlo?
Ján Maršálek
::
Odporúčané.
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto
stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.
Netvrdím, že americký prezident Donald Trump je kresťanským politikom, ale na porovnanie, aby sme vedeli lepšie posúdiť stav našej akože kresťanskej politiky, vyberám zopár myšlienok z jeho príhovoru k účastníkom Pochodu za život vo Washingtone, ktorý zaznel 26. 1. 2018:
OdpovedaťOdstrániť„Pochod za život je hnutie zrodené z lásky: milujete svoje rodiny, milujete svojich blížnych, milujete náš národ a milujete každé dieťa, narodené alebo nenarodené, pretože veríte, že každý život je posvätný a každé dieťa je vzácnym Božím darom. (...)
Počas Národného dňa modlitieb som podpísal dekrét na ochranu náboženskej slobody. Som na to veľmi hrdý. Dnes oznamujem, že sme práve predložili nový návrh týkajúci sa ochrany slobody svedomia a náboženských slobôd lekárov, zdravotných sestier a iných zdravotníckych profesií. (...)
Chránime posvätný charakter života a rodinu ako základ našej spoločnosti. Ale toto hnutie môže uspieť len so srdcom a dušou a modlitbou ľudu. (...)
Preto kráčame, preto sa modlíme a preto vyhlasujeme, že budúcnosť Ameriky bude naplnená dobrotou, pokojom, radosťou, dôstojnosťou a životom pre každé Božie dieťa. Ďakujem Pochodu za život, skutočne skvelým ľuďom. Sme úplne s vami. Nech vás Boh žehná a nech Boh žehná Ameriku!“
(IN: Kultúra č. 3/2018)
Po prečítaní článku som zajasal nádejou, že kresťanskí politici, (okolo 80%) ak by si osvojili Romigovo posolstvo - „Sociálna láska, spravodlivosť, právo a poriadok sú bohatstvom všeobecného blaha, pre ktoré existuje štát.“ Politika by mala byť službou v prospech spoločenstva, v prospech celku.", sa vrátia k budovaniu kresťanského socializmu, socializmu bez komunistov.
OdpovedaťOdstrániťTo sa nestane. Kresťanom vyhovuje a dobre slúži kapitalizmus.
OdstrániťKomentare na TVG k Vasmu clanku: https://gloria.tv/photo/Aqg2crpUP1AZ21LPqyUfUdqLT/postings
OdpovedaťOdstrániťAnton Čulen pred 2 minútami
Ake bezcharakterné, podlé, nekresťanské, diabolské a na úrovni agenta Štb je zbabelo sa schovávať za anonymitu nicku na webe a útočiť na ľudí čo sú pre lásku k Bohu a k blížnemu ochotný vydávať svedectvo o Bohu a pravde evanjelia nášho Pána Ježiša Krista.
Páči sa mi to Viac
Coburg pred 1 hodinou
+Joseph+ tebe sa niečo stále sníva. Čulen nie je politik, ani ja, to za prvé. A keď tak už vidíš do hlavy Maršálka, radšej sa s ním spoj, nech nás tam dopíše, aby tvoja informácia bola relevantná.
Páči sa mi to Viac
+Joseph+ pred 3 hodinami
tak dobře, já ti pomůžu, kdyby pan Maršálek o nějakém křestanském politiku věděl, určitě by ho jmenoval, ani jeden z vás tam nebyl
Páči sa mi to Viac
+Joseph+ pred 3 hodinami
tebe neučili číst?
Páči sa mi to Viac
Coburg pred 3 hodinami
+Joseph+ Kde to píše? To len tvoj výplod, človeče.
Páči sa mi to Viac
henta sa to páči. pred 3 minútami
+Joseph+ pred 3 hodinami
dobře to pan Maršálek napsal, ani Kotleba, ani Čulen, ani Selecký nejsou křestané podle činů
Páči sa mi to Viac
Až na základe tohto upozornenia som sa dostal k diskusii, ktorá sa rozvinula pod mojím článkom, prevzatým a uverejneným inde
Odstrániť(https://gloria.tv/photo/Aqg2crpUP1AZ21LPqyUfUdqLT/postings).
Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnostiam, len poviem, že sa znova potvrdzuje bieda väčšiny internetových diskusií – pod rúškom anonymity sa niektorí ľudia dopúšťajú nepekných faulov, povedané športovou terminológiou, namiesto vecnosti a slušnosti ponúkajú výmysly a nadávky.
O tejto problematike píše aj Teodor Križka v úvodníku štvrtého čísla Kultúry. Konštatuje, že všelijakí kádrovači „v službách liberalizmu vytlačili na okraj ten "najnebezpečnejší" prúd, práve ten, ktorý ich porážal v prvej polovici XX. storočia“. A dodáva: „Vytvorili politkorektné politické subjekty, ktorým garantovali vopred prívlastok "slušné", aby ich tak mravne uschopňovali ostrakizovať tie označené ako "neslušné". Ako z toho von? Nuž, modlime sa za nového Hlinku a za novú, statočnú generáciu, vernú tradícii.“
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím, len ma mrzí, že stále čakáme spasiteľa. Stále sa točíme v kruhu, ja by som aj, ale nemám koho voliť. To je všetko čo môžeme urobiť? To hovorím aj o sebe a škrie ma to!
OdpovedaťOdstrániťDobre hovoríte. Treba čosi robiť, nielen myslieť si svoje a čakať na zázrak. Ale už aj verejné vyjadrenie názoru niečo znamená. Bez uvedomenia si problému, problém nevyriešime.
OdstrániťOpäť súhlasím. Ale, myslím si, že podstata nášho problému je jasná. Je to tento pseudodemokratický skorumpovaný systém. Je to vláda ktorá koná proti záujmom svojho národa. Sú to platené politické organizácie ktoré u nás bojujú za cudzie záujmy. Sú to noviny a televízie ktoré ohlupujú náš národ. Organizácie ktoré už na školách preprogramovávajú mozok našim deťom.Takto by sa dalo pokračovať do nekonečna. Takže problém je jasný. Otázka znie, ako ho vyriešiť. Aj Vy ako súčasť národnej inteligencie máte nezastupiteľnú povinnosť hľadať cestu ako zmeniť celý tento skorumpovaný systém. Už nestačí len pomenúvať problémy. Čas sa naplnil. Prišli sme skoro o všetok majetok. Sme ako otroci. Tak nás nastavili. Ale už im to nestačí. Berú nám nie len našu vieru, ale aj naše deti. Zatvárajú našich ľudí ak povedia pravdu. Ak v krátkej dobe nepresadíme zásadnú zmenu, budeme ako národ stratený.Takže nie pomenúvať náš problém, ale hľadať cestu ako vykonať zmenu. Podľa princípov demokracie máme prirodzené právo odstrániť vládu ktorá koná proti záujmom národa. Toto je naša cesta. Podstata našej zlej situácie je hlavne v tom, že na akúkoľvek zmenu, či už demokratickou alebo inou cestou, potrebujete oporu v národe. Väčšinu. A to je prvý ťažký bod. Koľko je nás s podobným názorom? Pätnásť percent? Ako otvoríte oči tým ostatným. Na zmenu je potrebných aspoň polovica národa. A každý si musí uvedomiť že budeme musieť niečo obetovať. A tak ďalej do nekonečna. A čas nám beží, dejú sa veci nevratné. Za pár rokov bude naša mladá generácia už zo školy preprogramovaná na "správne"videnie sveta. Už nebude mať náš problém. Nebude čo riešiť. Končím bez riešenia a súhlasím s autorom článku : chýbajú nám veľký muži charakteru.
OdstrániťZareagujem dvoma poznámkami:
Odstrániť1. Systém je systém, ale ľudia by mohli aj viac vzdorovať. Vnútornú slobodu a vieru si možno zachovať v každom systéme. Hlavný problém vidím v kríze identity a v následnej kríze viery.
2. Na spoločenskú zmenu netreba väčšinu, stačí presvedčená, zapálená, akcieschopná menšina – skupina ľudí, ktorí vedia, čo chcú.
1. Áno, ľudia by mohli viac vzdorovat, len by museli vedieť prečo. Ak má človek svoj vnútorný pocit že je všetko v poriadku, alebo že aj tak to nemá zmysel, nemá prečo vzdorovať.
Odstrániť2. Áno, zachovať si vnútornú slobodu je možné, ale nie je to trošku sebecké? Tým našim deťom nepomôžeme. Pri tom by sme nemali skončiť.
3. Absolútne súhlasím, že prapríčina našej neschopnosti čeliť súčaným „tlakom“ je to, že nemáme vyjasnené základné otázky nášho bytia. Kto sme, načo sme tu a ako máme žiť. Skúsme argumentovať s pojmom charakter, alebo chlapská česť a podobne, budeme ako čudáci z iného sveta. A skúsme si odpovedať koľko ľudí si skutočne vážne položí tieto otázky? Veľmi málo. A ešte menej si vie na ne odpovedať. A viera v Boha je u väčšiny chabá. Vyjasniť si pre seba tieto veci je ťažká vnútorná námaha. Pre väčšinu ľudí je problém zostať chvíľu sám zo sebou. Sám bez telefónu, televízie ....sám.
4. Pripúšťam že na prebudenie väčšiny postačí zapálená akcieschopná menšina. Ale nie na zásadnú zmenu. Tá nepôjde bez silnej podpory väčšiny. Bohužiaľ nevidím zapálenú akcieschopnú menšinu. Pridal by som sa!
Prepáčte ten nepríjemný tón, nechcel som sa Vás dotknúť. Som vnútorne nahnevaný keď vidím čo sa deje a neviem čo mám urobiť aby som mal aspoň čisté svedomie sám pred sebou. Oceňujem že tu u Vás nie sú hlúpe a vulgárne príspevky a človek si môže prečítať rôzne názory bez nenávisti, vulgárností a znevažovania druhého.
Ďakujem.
Šavol Pavlovič