Potrebuje KDH zmenu názvu?

V júni 2016 mi venoval Mons. Prof. ThDr. Viliam Judák, PhD., nitriansky sídelný biskup, jednu veľmi zaujímavú knihu. Jej názov je prozaický: Vo všedný deň nevšedne. Krátke úvahy otca biskupa sú ozaj podnetné, zamýšľa sa v nich nad všednými oblasťami života človeka, prírody, ale hlavne kresťanstva.

Prečítal som ju už celú, ale občas ju otvorím a znova si prečítam niektoré zamyslenie. Dlho som v týchto dňoch rozmýšľal nad časťou s názvom Kresťanstvo – ale aké? (na str. 17). Autor v nej píše: „Je isté, že uviesť do života kresťanstvo nemožno formou príkazu, nariadenia, alebo istou bezohľadnosťou, nerešpektovaním slobody svedomia...“ A končí vetou: „Takýmto postojom by naše kresťanstvo bolo také radikálne kresťanské, až by sa stalo nekresťanským.“ V tejto súvislosti mi prišli na um pokusy zmeniť názov Kresťanskodemokratického hnutia na KDH – kresťanskí demokrati, ktorý presadzuje jeho súčasný predseda Alojz Hlina a jeho prívrženci.

Ak by som mal vyjadriť svoj názor, s ktorým v podstate súhlasia i ďalší členovia klubu KDH v Leviciach, kde som jeho členom, tak názov Kresťanskodemokratické hnutie (skratka KDH) by sa nemal meniť.

Treba si uvedomiť, že pri zakladaní a formovaní KDH stáli najmä ľudia z katolíckeho disentu, ktorí boli prenasledovaní komunistickým režimom. Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo ako prejav odporu proti starej vládnucej moci. Už samotný názov vychádza z kresťanských tradícií a demokratických zásad v spoločenskom a politickom živote určitej skupiny ľudí. Kresťanskodemokratické hnutie je jedinou stranou, ktorá zotrvala na politickej scéne od novembra 1989 po súčasnosť. Aj keď teraz nie je v parlamente, má tisíce členov a priaznivcov, ktorí stoja za hodnotami, ktoré hnutie presadzovalo a ešte stále presadzuje. Mnohí členovia a sympatizanti hnutia za zmenou názvu vidia len marketingový ťah súčasného vedenia KDH. Dokazuje to aj otvorený list viacerých bývalých funkcionárov, v ktorom je vyjadrený nesúhlas s navrhovanou zmenou názvu. Pod listom sú podpísaní: Pavol Hrušovský, Július Brocka, Alojz Přidal, Miloš Moravčík, Ján Hudacký, Pavol Abrhan, Ladislav Marenčák, Anna Záborská a Pavol Faktor. 

V liste sa okrem iného píše: „Keď si človek zmení meno, zrieka sa vlastnej identity. Zmenou názvu by sa KDH vzdalo všetkého, čo jeho členovia, sympatizanti a voliči za tie roky pre Slovensko urobili. Sme za zachovanie názvu Kresťanskodemokratické hnutie, pretože sa nemáme za čo hanbiť.“

Opätovne sa zamýšľam nad slovami otca biskupa Judáka, keď píše. „Preto vniesť kresťanské hodnoty do svojho okolia musíme spôsobom, ktorý je človeku blízky, príťažlivý.“

KDH bolo a je naozaj blízke a príťažlivé v očiach ľudí – kresťanov, ktorí veria princípom pravej slobody. KDH bojuje za kresťanské hodnoty. Od svojho vzniku všeličím prešlo, ale prežilo.

Onedlho, 17. marca, sa bude konať snem KDH. Proti sebe sa postavia dve skupiny delegátov. Bude sa rozhodovať o tom, kto povedie hnutie v ďalších rokoch, bude sa rozhodovať aj o názve hnutia, ktoré vo svojom programe presadzovalo po novembri 1989 dlho potláčané slobody.

„Hlas volajúci na púšti“ – hlas delegátov, ktorých vysielajú členovia hnutia. Nech ten hlas je demokratický, zodpovedajúci doterajšiemu poslaniu i názvu!

KDH v osudových dňoch novembra 1989 bojovalo za demokratické slobody. Mnohí dnes akoby chceli zabudnúť, zotrieť dejinné udalosti, pôsobenie disidentov, osudy mučených kňazov, radových občanov, hlavne kresťanov, pre ktorých sa stalo Kresťanskodemokratické hnutie akýmsi symbolom boja za slobodu... Zrazu niekto chce zmenu názvu. To je dehonestujúce.

Apelujme všetci, ktorí pociťujeme tlaky rôznych „novátorov“, na delegátov snemu KDH, nech si zachovajú rozum a rozvahu pri hlasovaní o názve hnutia, ktoré je a ostane v mysliach ľudí vždy ako Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Možno vysloviť reálnu obavu, že za všetkým je snaha rozbiť a roztrieštiť hnutie, tak ako sa to stalo a stáva mnohým stranám na Slovensku.  

Uvediem celkom na záver ešte jednu svoju myšlienku: Kresťanskodemokratické hnutie nie je vlečka hnoja, vysypaná niekde pred nejakou štátnou inštitúciou, ale strana, ktorá má svoju tradíciu a špecifickú hodnotu. Preto zmena názvu by bola, opakujem, dehonestáciou všetkého, čo Kresťanskodemokratické hnutie doteraz urobilo. To by si mal uvedomiť každý, kto bude hlasovať na sneme Kresťanskodemokratického hnutia v marci tohto roku.

Jozef Nemčok

::

Odporúčané:

Žiť v kresťanskom duchu

Návrat komunistických praktík

Útek z masového hrobu

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.