Nad knižným
rozhovorom s pátrom Šebastiánom Labom SJ
Peter Sokolovič: Premiéro mal predsa pravdu
Bratislava, Post Scriptum, 2014
Bratislava, Post Scriptum, 2014
Páter Šebastián Labo SJ, známy kazateľ,
publicista a spisovateľ, sa narodil 19. júna 1931 vo Valaskej Belej. Po
maturite študoval archívnictvo a historické vedy. V rokoch 1956 až
1963 pracoval v bratislavskom Štátnom slovenskom ústrednom archíve. Ako
píše Ján Košiar v úvode publikácie, Šebastián bol v tamojšom
pracovnom kolektíve pre svoju veselú povahu veľmi obľúbený a navyše mal
dobrý prehľad o svetovej politickej situácii, takže mu prischla prezývka
Premiéro (použitá i v názve knihy).
Prácu v archíve však nepovažoval za
cieľovú, postupne v ňom dozrela túžba stať sa kňazom, preto sa rozhodol
emigrovať. Podarilo sa mu to na jeseň roku 1963. Tak sa začala nová etapa jeho
života: „Dňa 1. marca 1969 ho v Ríme, v kaplnke Slovenského ústavu
sv. Cyrila a Metoda, biskup Pavol Hnilica SJ vysvätil za kňaza. Mladý
a plný elánu vstúpil k jezuitom a stal sa blízkym
spolupracovníkom svojho svätiteľa v jeho diele Pro fratribus pre pomoc
prenasledovaným kresťanom v komunistických krajinách“ (s. 5).
Po zmene režimu páter Labo rozvinul činnosť vo
vlasti. Aktívne pôsobil, kázal v mnohých kostoloch po celom Slovensku,
písal a publikoval. Vydal niekoľko kníh, ktoré zaujali širokú čitateľskú
verejnosť. Osobitne treba spomenúť knihu Zabijem pastiera (bola
preložená do viacerých jazykov, len na Slovensku dosiahla náklad 100 000
kusov), viacdielnu publikáciu o cestách pápeža svätého Jána Pavla II. Lietajúci
pútnik 20. storočia (osem zväzkov), ako aj dielo Róbert Bezák – Pravda
o odvolanom arcibiskupovi. Celkovo sú na jeho autorskom konte bezmála
tri desiatky knižných titulov.
Páter Šebastián Labo zomrel 22. mája 2014. Bol
statočným a húževnatým kňazom, ktorý vedel aj prekvapiť a zasiahnuť
na citlivom mieste, ak šlo o dobrú vec. Nebál sa ísť proti prúdu, proti
prevládajúcej mienke, pretože za veľmi dôležitú považoval službu pravde. Jeho
odvaha a priamosť, zmysel pre humor, kresťanský optimizmus a mnohé
skutky v prospech Cirkvi a národa sú inšpiratívne. Potvrdzuje to
i kniha Premiéro mal predsa pravdu.
Podstatnú časť publikácie tvorí rozhovor
s pátrom Labom, respektíve jeho odpovede na otázky historika Petra
Sokoloviča. V istom zmysle dodatkom je obsiahly List arcibiskupovi
Agostinovi Casarolimu z roku 1977. Ide o dokument zaoberajúci sa
postojom Svätej stolice k vtedajším komunistickým krajinám. Šebastián Labo
tu podrobuje kritike vatikánsku takzvanú Ostpolitik – politiku ústupkov
s cieľom dosiahnuť kompromis, ktorá podľa neho nemala nádej na úspech,
pretože nemožno dosiahnuť pravý mier so „zaprisahanými neznabohmi“ (s.
121). Spomeňme ešte, že okrem textovej zložky kniha obsahuje aj zaujímavé
fotografie.
Páter Labo hovorí o svojom živote
s príznačnou otvorenosťou. Spomína na detstvo a mladosť, na obdobie
prvej Slovenskej republiky i na roky prežité v podmienkach reálneho
socializmu, keď ako mladý človek študoval a po skončení štúdií nastúpil do
zamestnania: „Po maturite v júni 1951 som prišiel na univerzitu do Bratislavy.
Nebola to radostná škola, proti našej vôli vtĺkali do nás marxizmus, mŕtvu vedu
(s. 42)... Mňa to v archíve vôbec nebavilo, chcel som byť kňazom“
(s. 49).
Človek pevne ukotvený v katolíckej viere
nepodľahne cudzím vonkajším tlakom ani módnym vplyvom, nedá sa oklamať ani
zastrašiť. Šebastián Labo je toho príkladom. Jeho názory málokedy ladili
s mienkou mocných, a ešte menej s mienkou tých, ktorí sa chcú
páčiť tomuto svetu.
Jasné hodnotové postoje – kresťanstvo
a vlastenectvo – sa vinú celým rozprávaním. Tieto postoje sa prejavili aj
v rozhodnutí ujsť na Západ: „Svoj útek som plánoval pri prvej vhodnej
príležitosti, ktorá sa mi naskytla až v roku 1963“ (s. 52).
Samozrejme, keď to politická situácia umožnila, páter Labo sa vrátil na
Slovensko, hoci definitívne až v roku 2003, po ukončení svojej činnosti
v Nemecku. Z jeho vyjadrení je však zrejmé, že s vývojom po roku
1989 nebol spokojný: „Bohužiaľ, nepriatelia Slovákov nás ohlupujú, aby sme
si sami nadávali, sami sa zosmiešňovali, sami sa dehonestovali, a potom to
tak aj vyzerá“ (s. 82).
Páter Šebastián Labo SJ vyplnil svoj život
plodnou prácou za Boha a národ. Vydal svedectvo, ktoré by nemalo zostať
nepovšimnuté. V odpovedi na poslednú otázku publikovaného rozhovoru
uviedol: „Rád by som niečo povedal, najmä mladým. Chlapci a dievčatá,
pri vašom fyzickom i duchovnom raste a dozrievaní nezvykajte si na
klamstvo a odpornú lož, ktoré znetvorujú charakter človeka a škodia
iným. Zamilujte si pravdu, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn a budete
v živote trvalo šťastní, na osoh a radosť svojim najbližším, rodičom,
priateľom a celému slovenskému národu“ (s. 112).
Kniha Premiéro mal predsa pravdu je
zaujímavým a prínosným čítaním. Cez prizmu osobnej výpovede odkrýva obraz
našich spoločenských pohybov, histórie i prítomnosti, víťazstiev
i prehier. Vnáša svetlo do tmy pochybností, konformizmu a falošných
náuk, ktoré nás chcú zviesť z dobrej cesty. Skrátka, páter Labo nám
zanechal jasné chlapské slovo.
Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Recenzujeme dobré knihy:
::
Ak chcete získať publikácie z našej
edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.