- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

20. februára 2018

Pravda nás oslobodí

Nad knižným rozhovorom s pátrom Šebastiánom Labom SJ

Peter Sokolovič: Premiéro mal predsa pravdu
Bratislava, Post Scriptum, 2014
Páter Šebastián Labo SJ, známy kazateľ, publicista a spisovateľ, sa narodil 19. júna 1931 vo Valaskej Belej. Po maturite študoval archívnictvo a historické vedy. V rokoch 1956 až 1963 pracoval v bratislavskom Štátnom slovenskom ústrednom archíve. Ako píše Ján Košiar v úvode publikácie, Šebastián bol v tamojšom pracovnom kolektíve pre svoju veselú povahu veľmi obľúbený a navyše mal dobrý prehľad o svetovej politickej situácii, takže mu prischla prezývka Premiéro (použitá i v názve knihy).

Prácu v archíve však nepovažoval za cieľovú, postupne v ňom dozrela túžba stať sa kňazom, preto sa rozhodol emigrovať. Podarilo sa mu to na jeseň roku 1963. Tak sa začala nová etapa jeho života: „Dňa 1. marca 1969 ho v Ríme, v kaplnke Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, biskup Pavol Hnilica SJ vysvätil za kňaza. Mladý a plný elánu vstúpil k jezuitom a stal sa blízkym spolupracovníkom svojho svätiteľa v jeho diele Pro fratribus pre pomoc prenasledovaným kresťanom v komunistických krajinách“ (s. 5).
Po zmene režimu páter Labo rozvinul činnosť vo vlasti. Aktívne pôsobil, kázal v mnohých kostoloch po celom Slovensku, písal a publikoval. Vydal niekoľko kníh, ktoré zaujali širokú čitateľskú verejnosť. Osobitne treba spomenúť knihu Zabijem pastiera (bola preložená do viacerých jazykov, len na Slovensku dosiahla náklad 100 000 kusov), viacdielnu publikáciu o cestách pápeža svätého Jána Pavla II. Lietajúci pútnik 20. storočia (osem zväzkov), ako aj dielo Róbert Bezák – Pravda o odvolanom arcibiskupovi. Celkovo sú na jeho autorskom konte bezmála tri desiatky knižných titulov.
Páter Šebastián Labo zomrel 22. mája 2014. Bol statočným a húževnatým kňazom, ktorý vedel aj prekvapiť a zasiahnuť na citlivom mieste, ak šlo o dobrú vec. Nebál sa ísť proti prúdu, proti prevládajúcej mienke, pretože za veľmi dôležitú považoval službu pravde. Jeho odvaha a priamosť, zmysel pre humor, kresťanský optimizmus a mnohé skutky v prospech Cirkvi a národa sú inšpiratívne. Potvrdzuje to i kniha Premiéro mal predsa pravdu.
Podstatnú časť publikácie tvorí rozhovor s pátrom Labom, respektíve jeho odpovede na otázky historika Petra Sokoloviča. V istom zmysle dodatkom je obsiahly List arcibiskupovi Agostinovi Casarolimu z roku 1977. Ide o dokument zaoberajúci sa postojom Svätej stolice k vtedajším komunistickým krajinám. Šebastián Labo tu podrobuje kritike vatikánsku takzvanú Ostpolitik – politiku ústupkov s cieľom dosiahnuť kompromis, ktorá podľa neho nemala nádej na úspech, pretože nemožno dosiahnuť pravý mier so „zaprisahanými neznabohmi“ (s. 121). Spomeňme ešte, že okrem textovej zložky kniha obsahuje aj zaujímavé fotografie.
Páter Labo hovorí o svojom živote s príznačnou otvorenosťou. Spomína na detstvo a mladosť, na obdobie prvej Slovenskej republiky i na roky prežité v podmienkach reálneho socializmu, keď ako mladý človek študoval a po skončení štúdií nastúpil do zamestnania: „Po maturite v júni 1951 som prišiel na univerzitu do Bratislavy. Nebola to radostná škola, proti našej vôli vtĺkali do nás marxizmus, mŕtvu vedu (s. 42)... Mňa to v archíve vôbec nebavilo, chcel som byť kňazom“ (s. 49).
Človek pevne ukotvený v katolíckej viere nepodľahne cudzím vonkajším tlakom ani módnym vplyvom, nedá sa oklamať ani zastrašiť. Šebastián Labo je toho príkladom. Jeho názory málokedy ladili s mienkou mocných, a ešte menej s mienkou tých, ktorí sa chcú páčiť tomuto svetu.
Jasné hodnotové postoje – kresťanstvo a vlastenectvo – sa vinú celým rozprávaním. Tieto postoje sa prejavili aj v rozhodnutí ujsť na Západ: „Svoj útek som plánoval pri prvej vhodnej príležitosti, ktorá sa mi naskytla až v roku 1963“ (s. 52). Samozrejme, keď to politická situácia umožnila, páter Labo sa vrátil na Slovensko, hoci definitívne až v roku 2003, po ukončení svojej činnosti v Nemecku. Z jeho vyjadrení je však zrejmé, že s vývojom po roku 1989 nebol spokojný: „Bohužiaľ, nepriatelia Slovákov nás ohlupujú, aby sme si sami nadávali, sami sa zosmiešňovali, sami sa dehonestovali, a potom to tak aj vyzerá“ (s. 82).
Páter Šebastián Labo SJ vyplnil svoj život plodnou prácou za Boha a národ. Vydal svedectvo, ktoré by nemalo zostať nepovšimnuté. V odpovedi na poslednú otázku publikovaného rozhovoru uviedol: „Rád by som niečo povedal, najmä mladým. Chlapci a dievčatá, pri vašom fyzickom i duchovnom raste a dozrievaní nezvykajte si na klamstvo a odpornú lož, ktoré znetvorujú charakter človeka a škodia iným. Zamilujte si pravdu, ktorou je Ježiš Kristus, Boží Syn a budete v živote trvalo šťastní, na osoh a radosť svojim najbližším, rodičom, priateľom a celému slovenskému národu“ (s. 112).
Kniha Premiéro mal predsa pravdu je zaujímavým a prínosným čítaním. Cez prizmu osobnej výpovede odkrýva obraz našich spoločenských pohybov, histórie i prítomnosti, víťazstiev i prehier. Vnáša svetlo do tmy pochybností, konformizmu a falošných náuk, ktoré nás chcú zviesť z dobrej cesty. Skrátka, páter Labo nám zanechal jasné chlapské slovo.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v časopise VOX.)
::
Recenzujeme dobré knihy:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.