Jezuita Ján Sprušanský

Ľudovít Košík

Ján Sprušanský SJ sa narodil 3. decembra 1921 v Uníne na Záhorí (otec Ľudovít a matka Zuzana, rodená Vaňková). Už na ľudovej škole v rodisku ho bolo možné charakterizovať ako usilovného a disciplinovaného žiaka s mnohými dobrými vlastnosťami, ktoré boli úzko späté s dôslednou náboženskou výchovou v rodine. Na odporúčanie jeho učiteľov, najmä riaditeľa Alexandra Flamíka, pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Skalici, kde vychodil päť tried.Potom 30. júla 1938 vstúpil v Ružomberku do jezuitského noviciátu a pokračoval v štúdiu na tamojšom gymnáziu, kde aj zmaturoval. Filozofiu študoval v Piešťanoch a v Trnave, teológiu v Enghiene v Belgicku, kde bol 24. júla 1949 vysvätený za kňaza. Po ukončení doplňujúcich štúdií v Paríži a Grenobli absolvoval aj tretiu probáciu, začal pôsobiť v jezuitských ústavoch vo Francúzsku.

V novembri 1952 prišiel do Kanady ako jeden z jezuitov, ktorí tam prišli konať duchovnú službu Slovákom, keďže pre prenasledovanie rehoľníkov sa nemohli vrátiť po ukončení štúdií na Slovensko. Toto pôsobenie, s ktorým sa v plánoch rehole nerátalo, poskytlo duchovné a sociálne služby mnohým Slovákom v ďalekom zámorí a vytvorilo pozoruhodné kultúrne dielo, ktoré sa stalo súčasťou slovenských kultúrnych dejín.

Koncom roka 1953 odišiel do západnej Kanady, kde organizoval bohoslužby pre Slovákov žijúcich vo Vancouveri a okolí. V roku 1954 konal pastoračnú službu najmä medzi Slovákmi v západnej Kanade – Britskej Kolumbii a Alberte. V roku 1957 vážne ochorel a bol nútený prejsť do misijného domu slovenských jezuitov v Galte, Ontario, v Hamiltonskej diecéze. Po ročnom zotavení sa vrátil do západnej Kanady, kde pôsobil v rokoch 1958–1964. Strediskom jeho práce bolo mesto Calgary a široké okolie. V roku 1965 znova odišiel do Galtu na liečebný pobyt, kde ho vymenovali za hospodárskeho správcu a pritom vykonával viaceré apoštolské práce. V roku 1966 odišiel na dvojročné liečenie do Európy, do Viedne a Innsbrucku. V tomto období dvakrát navštívil aj svoju rodnú obec.

Po návrate pokračoval v misionárskej práci. K jeho obľube prispievala i mimoriadna muzikálnosť, ktorú pestoval počas celého života, venoval sa chrámovému zboru ako spevák, zbormajster alebo dirigent. Komponoval chrámovú hudbu, hral na organe. Ako iní jezuiti aj on ovládal cudzie jazyky. S francúzštinou, nemčinou, latinčinou a neskôr s gréčtinou začínal na gymnáziu, s príchodom do Kanady, do anglofónnej oblasti, sa musel adaptovať na angličtinu. Slovákom rád vysluhoval sviatosti v materinskom jazyku.

V roku 1973 ho vymenovali za administrátora Misijného domu v Cambridge a za redaktora bulletinu Deň Pána. V sedemdesiatych rokoch bol zástupcom šéfredaktora mesačníka Posol. Za prvoradé pokladali postarať sa o duchovné dobro rodákov. Povzbudiť ich vo viere a tým, ktorí ju nemali, znovu ju dať. Popri duchovnej činnosti sa jezuiti venovali aj národnej a kultúrnej činnosti, veľa síl venovali na podporu národného povedomia a zachovania slovenského jazyka.

V roku 1976 sa Ján Sprušanský stal správcom slovenskej farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Sarnii, Ontario. Príspevky o svojej misionárskej činnosti posielal do ročenky Slovenskí jezuiti v Kanade. Trpezlivo znášal príkoria nevyliečiteľnej choroby. Zomrel 13. marca 1982.

Počas celého života sa zaujímal o dianie v rodnej obci. Nemal nepriateľov, vedel vychádzať s každým, s mladými i starými, s jednoduchými i učenými. Z lásky k blížnemu vychádzala aj jeho úprimná láska k národu. Pri každej vhodnej príležitosti povzbudzoval krajanov, aby aj v tvrdých emigrantských podmienkach nezabúdali na vlasť, z ktorej vyšli.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000

Dr. Štepánik: Spomienka na nášho rodáka pátra Jána Sprušanského; Unínske noviny, Vianoce 2008, unin.sk

Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku 1561–1988; zost. E. Krapka, V. Mikula, Dobrá kniha, Cambridge, Ontario, Canada, 1990