Vážime si život a
sme opatrní, ale vieme za pravdu aj prijať rany?
 |
| Vlado Gregor |
Základnú príčinu krízy súčasného kresťanstva,
nielen katolíctva, vidím v tom, že my síce môžeme a aj musíme veriť, že Božie
milosrdenstvo nakoniec všetko vyrieši, ale zároveň nemôžeme popierať existenciu
zla a potrebu pokánia – a k tomu dochádza.
Dosť sa ma dotkla nedávna vražda snúbencov,
sám som sa totiž ženil na dvadsiate siedme narodeniny. Bez ohľadu na to, čo sa
nakoniec z tohto prípadu vykľuje a či nevykľuje, už ukázal pozadie toho, ako
funguje politika, ako fungovala a ako bude fungovať.
Nie sú to žiadne rozprávky, keď nám Ježiš
duplikuje, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta! Suetonius kedysi
napísal Životopisy dvanástich cisárov, ale iste by sa dali napísať aj
„Životopisy dvanástich a aj viacerých demokratov“.
Skúsme si uvedomiť ten paradox, že svojho
Mesiáša vydali na smrť nie farizeji, ktorým vynadal do synov diabla a do
smradľavých hrobov, ale práve praktickí a realistickí saduceji, kaifášovci a
annášovci. Keď Ježiš vyhnal z chrámu kupcov, iste nešlo len o tých priekupníkov, ale skôr o vtedajších klerikov, ktorí kšeftovali a paktovali aj s
Rimanmi, aj s Herodesom a na živobytie ktorých najviac prispievala tá Galilea,
ktorou pohŕdali a ktorú znevažovali. Práve preto si mohol Ježiš dovoliť
vytiahnuť bič, lebo v chráme bolo vtedy aj plno jeho krajanov, ktorí by sa ho
iste zastali. O reálnej politike vtedajších papalášov vedeli aj oni, nielen on.
Je faktom, že hocijaká vláda je lepšia ako anarchia,
smerovanie ku ktorej si musí ustrážiť a predvídať každé spoločenstvo, nielen
náboženské. Ale neustále platí aj to, že je hodno za pravdu obetovať aj život a
v každej dobe si takúto obetu treba vážiť a nepovažovať takýchto nadšených,
statočných a nekompromisných ľudí za akýchsi cuciakov. Aj keď nemali ešte
päťdesiat, do všeličoho mohli vidieť. Odpúšťajme teda, moji milí, ale vážme si
nielen realitu, ale aj ideály, ktoré pomáhajú prežiť svetu a nám v ňom.
Ako píše Kazateľ, všetko má svoj čas a svoje miesto
a občas nadíde aj čas, keď treba byť konkrétnejší. Často si to viac
uvedomujú tí obyčajní am haarec kresťania, než tí s doktorátmi a
funkciami. Len vtedy môžeme byť kritickí, ak sme sebakritickí.
A sebakritika znamená pokánie.
KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!
(Pôst 2018)
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.