Prípad: Ukrižovanie

Robert Hakala

(Pokus o stručnú rekonštrukciu deja)

Obžalovaný: muž menom Ježiš, prezývaný Mesiáš
Miesto a čas: Veľká noc, Jeruzalem, približne pred 2000 rokmi.

Z výpovede obžalovaného:

Veľká noc v skratke

Ešte vo štvrtok
som im všetkým umyl nohy.
(Myslel som si,
že môžem ovplyvniť
chod udalostí.
Mýlil som sa.)

Koleso dejín sa pohlo
a prešlo krížom cez stôl
s poslednou večerou.

Judáš bol príliš rýchly,
zinkasoval hotovosť
a frajer Peter sa rozplakal,
hneď ako začul kohúta...

V piatok sa všetko
veľmi rýchlo zvrtlo:
na vlastnej koži som
precítil mechaniku
Krížovej cesty.

Tri klince stačili zmeniť chod dejín.
Zakázané slová
stali sa Krásou
a tak mohli prejsť do Bolesti.
Bolesť sa premenila na smrť,
tá na pokánie
a na tretí deň
posunulo sa všetko

na začiatok.

Z výpovedí priamych účastníkov:

Posledná večera

Nijaká nóbl hostina.
Podáva sa iba
chlieb
a dobré víno.
Všetko je prichystané,
trinásť stoličiek
čaká na hostí.
Hostiteľom je On,
ale má
zvláštnu náladu,
rozpráva pomaly,
jeho slovám
nie každý rozumie...
Kto to kedy počul,
aby sa rozdávalo telo
a pila krv
na odpustenie
hriechov?
Áno, zišla sa tu
zvláštna spoločnosť,
zradca podáva ruku
zradenému
a ten ju
s úsmevom prijíma.
A aby toho nebolo
málo,
ich priateľstvo sa spečatí
vínom
a

bozkom.

Z výpovede hlavného  svedka:

Spoveď Judáša

Práve som sa vrátil od Kaifáša.
Pretože cestovanie MHD
je v dobe samovražedných atentátnikov
veľmi nebezpečné,
stopol som taxík,
aby som ešte v záhrade
stihol večeru.

Pýtali sa ma na Neho,
nakoniec som im rozpovedal všetko,
čo som /o ňom/ vedel.
Samozrejme, niečo som si
vymyslel,
ale nikoho to veľmi nezaujímalo,
každý chcel vedieť iba to,
ako ho medzi ostatnými spozná.

Áno, možno je nevinný,
ale aj nevinní musia platiť
za vinných
a potom, história sa nebude pýtať
na také maličkosti.
Každého bude iba zaujímať,
prečo som Ho zradil...

Úbožiaci, nechápete,
že mojím bozkom
sa začínajú plniť
všetky jeho plány?!

Ako vravím, história sa nebude pýtať,
v prúde času zachová len meno
zradeného
a najmä

zradcu...

Monológ Judáša Iškariotského

Ja, Judáš Iškariotský
/www.judasiskariotsky.sk/
ponúkam svoje služby:

vynikám v takých činnostiach
ako zrada,
závisť,
udavačstvo,
krádeže
a iné podľa vášho
želania.

Nie som priveľmi drahý,
ale platbu požadujem
v hotovosti.
Šeky ani cenné papiere
ma nezaujímajú.
Stačí mi
zopár strieborných
a povraz,
do ktorého vložím
svoju hlavu,
tak ako vy vkladáte

peniaze do banky.

Evanjelium podľa Judáša

Udal som. Vôbec sa
za to nehanbím.
Nakoniec, vďaka tomu
vojdeme ja a On
do histórie.

Málokomu však došlo,
že zatiaľ čo oni, jedenásti,
iba počúvali s otvorenými ústami
jeho kázanie,
ja som mu navyše porozumel
a urobil som všetko,
aby sa stal nesmrteľným.

Môj bozk, to je moje evanjelium,
jednoduché
a pravdivé:

Udal som Ho,
lebo som si myslel,
že si to

želá.

Z výpovede sudcu:

Monológ Pontského Piláta

Ja, Pontský Pilát,
sudca na voľnej nohe,
s nefungujúcim faxom
a zablokovaným mobilom,
ponúkam na svojich internetových stránkach
zápis do kurzu
„Ako vstúpiť do dejín“.

O klientov sa nebojím.
Chce to len nájsť
človeka, v niečom
výnimočného
a zopár ľudí,
ktorí budú na neho donášať.

O ďalšie
sa postará história
a dokonalý softwér s výstupom
trestu smrti.

Ako vravím,
každý na každého
donáša.

Chvalabohu, v každom
z nás
je kúsok

Judáša.

Z výpovede náhodného účastníka:

Lotor s. r. o.

Som lotor, celkom obyčajný lotor,
tzv. úspešný podnikateľ.
Zdefraudoval som niekoľko melónov
zo štátnej kasy,
vytuneloval som banku,
založil som niekoľko fiktívnych eseročiek,
neplatil som odvody,
dane
a iné maličkosti.

Pontský Pilát sa tvári,
ako keby zožral
všetku múdrosť tohto sveta,
ako bublina praskne
jeho nafúknuté brucho.
Áno, ste vinný, mrmlal si
popod prepitý nos
a zatiaľ vo svojom laptope
surfoval na internete
a hľadal najlepšie
erotické stránky.

Ste vinný, zákony jasne stoja
proti vám,
skapete na kríži
vedľa toho
zarasteného Mesiáša.

To mi vyhovuje,
potešil som sa,
ak sa nemýlim
za všetky moje hriechy
a špinavosti
ponúkne mi miesto v raji,
kde môžem
začať

odznova.

Rozsudok:

I. N. R. I.

Je dokonané.
Všetko sa skončilo
ako  psychotriller
nakrútený rozpálenou rukou.

Všetko na svojom mieste.
Kríž.
Klince.
Jazva v boku
a na hlave tŕňová koruna.

Dav, zhromaždený okolo,
klopí zraky
a nechce pozrieť
do Jeho mŕtvych očí.

Čo keby v nich náhodou
spoznal svoju vlastnú

tvár?

Odkaz Ukrižovaného:

Pieseň o nádeji

Mám srdce choré, plné bolesti.
Tvár znetvorenú v kŕči.
Už sa začalo divadlo pre hostí.
Každý z nich teraz mlčí.

Včera ma vítali slovami „Hossana“!
Dnes pichajú mi
kopiju do boka.
Platňa je dohraná.
Mŕtve sú oči proroka.

Tŕňová koruna
z hlavy mi padá.
Váľa sa niekde v blate.
Vyprázdňuje sa promenáda.
Proroka na kríži
opusteného máte.

Po smrti spravím mnoho znamení.
Jasajte, história to tak chcela.
Nakoniec, kresťania,
v nebi vás odmením...

A bude toho veľmi veľa.

::

Robert Hakala (ročník 1958) – debutoval básnickou zbierkou Mäsožravé mesto (1993), nasledovali zbierky Deň pre bláznov a panny (1998), Rekviem za Ježiša K. (2008), Krása a Bolesť (2012). 

::

Rozhovor s autorom: Cesta, ktorú som si zvolil

::

Ilustračné fotografie: Ján Maršálek

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.