Slovensko a naša zodpovednosť

Zavraždenie mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej nemožno ničím ospravedlniť. Ohavnosť tohto skutku si už uvedomuje hádam aj páchateľ, respektíve páchatelia. Vieme pritom, že násilné činy sprevádzajú ľudstvo celými dejinami, niektoré zarezonujú v spoločnosti menej, niektoré viac. Spomínaný prípad dvojnásobnej vraždy vyvolal a vyvoláva mimoriadne silné reakcie – možno povedať, že dal do pohybu priam lavínu vyjadrení, ohlasov, požiadaviek, udalostí... Popri vlne solidarity, prejavov účasti a volania po objasnení prípadu a potrestaní vinníkov sa však ukázali prinajmenšom tri znepokojivé faktory:

Po prvé, dochádza k zneužívaniu tejto tragickej udalosti na politické ciele. Z vyjadrení viacerých politikov je zjavné, že im nejde ani tak o poznanie pravdy a dosiahnutie spravodlivosti, ale viac o získanie politického prospechu. Sledujúc tento cieľ dávajú kriminálny čin do politického rámca a bez jasných dôkazov vynášajú rozsudky, očierňujú a znevažujú svojich oponentov.

Po druhé, mediálne zobrazovanie prípadu, až na výnimky, má charakter propagandistickej kampane. Je prirodzené, keď sa ľudia zjednotia na báze odsúdenia zla, je však podozrivé, keď majú všetci rovnaký politický názor a vidia len jedno riešenie. Vyzerá to tak, akoby naša novinárska obec podľahla nejakému démonovi súhlasu, súhlasu s liberálnou demokraciou a takzvanou proeurópskou orientáciou – bez možnosti čo i len pochybností o tom, čo sa oficiálne prezentuje ako správne, moderné a pokrokové.

Napokon, je znepokojivým faktom, že dochádza – nielen v súvise s touto kauzou – k spochybňovaniu slovenskej štátnosti. Vytvára sa dojem neschopnosti Slovenska a jeho obyvateľov spravovať si vlastné záležitosti. Trúsia sa reči o tom, že treba akosi nanovo postaviť štát. Sú to zákerné útoky zo strany niektorých neprajníkov, ku ktorým sa pridávajú húfy „užitočných idiotov“, na hodnoty, ktoré by sa nemali podriaďovať osobným či skupinovým záujmom!

Zoči-voči vážnym otázkam verejného života je povinnosťou každého čestného človeka – občana zvážiť všetky okolnosti a zodpovedne, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sa rozhodnúť, napríklad vo voľbách do národnej rady, ktoré sa budú konať asi skôr, než sme si donedávna mysleli.

Ján Maršálek

::

Súvisiaci článok:

Vražda, ktorá môže otriasť Slovenskom

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.