Žijeme tak, akoby Boha vôbec nebolo

Vlado Gregor

„Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať“ (Galaťanom 6, 7). Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že „svet je v moci toho Zlého“ a „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“. Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému vyskytuje a znovu sa tvorí a generuje. Duch Svätý stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.

V čase kokakoly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontinentálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým. Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému „Mene, tekel, fares“.

„Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ – a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme...

Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa.

Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Nechceme sa starať o druhých, o národ a štát a hlavne nie o rodinu! Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, triviálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť.

Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.

Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!

Vlado Gregor

::

Samovražedná strata viery

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.