Deti proti rodičom

Vlado Gregor

Existuje stará latinská sentencia „Senes bis pueri“, teda „Starci dvakrát chlapci“. Vyjadruje tragédiu slabosti a bezmocnosti, ale aj to, že k skutočnej úprimnosti sa dostaneme väčšinou len dozrievaním, alebo odkvitaním... Ako deti a juniori všeličo berieme tragicky a nevieme sa s tým uzmieriť, naopak, ako starí a často pohŕdaní, ale napriek tomu spokojní ľudia sa už dokážeme zmieriť s hocičím a prispôsobiť sa hocičomu.

Mladosť i staroba prinášajú aj veľa pozitívneho, na jednej strane vzruch a adrenalín, na druhej strane jasný pohľad na svoj život a na život nielen ľudí okolo nás, ale aj tých pred nami, ba niekedy aj jasné vnímanie toho, čo môže prísť po nás. Ale vyskytujú sa pritom aj veľké nebezpečenstvá a tak ako je obyčajnou hlúposťou tvrdiť, že ženy a muži sú rovnakí, takisto je minimálne nerozumné dávať dieťaťu práva dospelého a plniť všetky jeho rozmary, dokonca mu predpisovať, v čom má neposlúchať.

Paradox je aj to, že čím viac vzrastá materiálny blahobyt, tým sú početnejšie organizácie, ktoré samé seba nazývajú dobročinné, ale pritom tvoria absurdity, pletú ľuďom hlavu a nakoniec vyprodukujú viac zlého ako dobrého. Napadol mi pritom záhorácky výraz „dobrovolec“,
ktorý je veľmi negatívny a charakterizuje rozmaznaných výrastkov, ktorí mali „dobrú vúlu“, teda sa im dovolilo robiť všetko, čo chceli a čo im napadlo, bez plnenia nevyhnutných povinností a bez základnej slušnosti. Vidím tu veľké nebezpečenstvo pre kultúru a civilizáciu. Obávam sa totiž, že sa takýmto štýlom poštvú deti proti rodičom na spôsob Zoje Kosmodemianskej a Pavlíka Morozova. V ich časoch, pomerne nedávnych, sa považovalo za užitočné a čestné nielen bojovať proti svojim rodným, ale ich aj udávať...

Ilustračná snímka: PriestorNet

Utkvelo mi v pamäti konštatovanie ktoréhosi misionára: „Keď je dobre, je to dobré, ale ak je príliš dobre, je to zlé.“ Jednoducho to vystihuje fakt, ktorý sa získava životnou skúsenosťou, že nemôžeme si robiť, čo sa nám zachce a nebrať pritom ohľad na iných. Prichádzame takto k absurdnému satanskému pravidlu „Rob si, čo chceš“.

Dá sa povedať, že najväčším ľudským vynálezom je rodina a ak sa tá zámerne a nasilu likviduje a bezhlavo rozbíja, hocijako mocný a bohatý svet, ktorý to dovolí, smeruje do záhuby. Aj fatimská vizionárka sestra Lucia sa v predstihu vyjadrila, že záverečný boj medzi Bohom a Satanom bude bojom o rodinu. A už dávno pred ňou písal posledný zo starozákonných prorokov Malachiáš o tom, že je nevyhnutné obrátiť srdcia otcov k synom a srdcia synov k otcom, aby národ nepostihli katastrofy a konečná skaza.

Skúsil som v niekoľkých slovách vystihnúť rozdiel medzi civilizáciou a anticivilizáciou a medzi kultúrou a antikultúrou. Dúfam, že sa mi to aspoň trochu podarilo.

VĎAKA BOHU! DEO GRATIAS!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.