Mizéria a nádej Slovenska

Hľadajme spolu východisko z krízy

Žijeme v rýchlo sa meniacom svete. Viacerí to nazývajú tekutá modernita: nič nie je stále ani predvídateľné – pravidlá, zákony, ale aj predstavy o tom, čo je dobré a čo zlé – všetko sa ohýba a prispôsobuje momentálnym potrebám či chúťkam, alebo požiadavkám tých, ktorí majú peniaze a moc.

Zmena sa stala mániou dneška. Neustále nejaké zmeny žiadame, privolávame, spôsobujeme... Lenže pričasté zmeny sú príznakom nepokoja a ďalší nepokoj vyvolávajú. Pričasté zmeny takpovediac mútia vodu, čo vyhovuje ľuďom s nečistými úmyslami.

Západná spoločnosť odmietla Boha, odhodila kresťanské princípy, na ktorých stála po stáročia, a teraz blúdi bez jasného cieľa. Preto tak vášnivo túži po zmenách a reformách (a reformách reforiem), lebo vlastne nevie, čo chce, bez hodnotového kompasu nepozná správny smer.

Ocitli sme sa v hlbokej kríze. Aj na Slovensku. Demokracia, o ktorej sa toľko hovorí, sa stala prázdnym pojmom. Nevytvoril sa priestor na čestný súboj ideí, myšlienok a nápadov. Všetko sa akosi prevrátilo, pokrútilo, spotvorilo: ľudia bez morálky volajú po slušnosti, zlodeji kričia, že treba chytiť zlodeja, príživníci kážu o zodpovednosti, špekulanti sú oslavovaní ako filantropi, liberáli potierajú iné názory..., a kresťania sa (až na výnimky) alebo prispôsobili, alebo sa boja vzoprieť odroňom, ktorí ovládli verejný a osobitne mediálny priestor.

Mnoho ľudí je nespokojných so súčasnou vládnou mocou. Oprávnene. Vynorilo sa priveľa podozrení a priveľa káuz nato, aby trojkoalícia, ktorá má väčšinu v parlamente, mohla byť považovaná za dôveryhodnú. Aj tu sa prejavuje bezzásadovosť, panujúca v celej spoločnosti. Kde sa podelo sociálne cítenie Smeru-SD? A kde vlastenectvo SNS? A čo vlastne presadzuje Most-Híd? Faktom je, že sociálna nerovnosť sa zväčšuje, naša štátna suverenita je oklieštená, kultúra upadá a rovnosť pred zákonom sa nenapĺňa.

Lenže ani strany „demokratickej“ opozície nevzbudzujú dôveru. Charakterizuje ich egoizmus, hašterivosť a sklony k politikárčeniu (OĽaNO), nestálosť a pokrytectvo (KDH), nehovoriac o príchylnosti k sociálnemu inžinierstvu a rôznym experimentom, ktorých konečným cieľom je demontáž aj posledných zvyškov kresťanstva v našom geopolitickom priestore (SaS).

Ako sa dostať z tejto mizérie? Chcelo by to nejakú inú politickú silu – dôsledne kresťanskú, národnú a sociálnu. Nádej Slovenska je v tom, že sa takáto sila objaví, že zo zdravého jadra národa povstanú statoční jedinci, schopní a ochotní prevziať riadenie štátu, ale aj zodpovednosť i riziko s tým spojené.

Dvojtýždenník Kultúra (č. 7/2018) publikoval podnetnú úvahu Bruna Čanádyho s názvom Tretia sila. Všimnime si niektoré autorove myšlienky. Súčasný režim nazýva oligarchickou demokraciou a konštatuje, že dochádza k permanentnému oslabovaniu štátnych štruktúr, ako aj k oslabovaniu zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pritom ochrana a upevňovanie suverenity je najvyšším národným záujmom: „Slovensko musí byť u zodpovedných politikov vždy na prvom mieste.“ A dodáva: „To nezabezpečia dnešné koaličné strany ani dnešné opozičné politické strany. Musíme spoločne nájsť novú, tretiu politickú silu. (...) Tretia politická sila musí zastaviť výpredaj suverenity Slovenskej republiky.“ V závere článku Bruno Čanády vyzýva čestných národne uvedomelých ľudí, aby sa pripojili „k politickému subjektu tretej cesty“, uzatvárajúc slovami: „Historický výsledok je stále v našich rukách.“

Sú to slová a návrhy, ktoré isto stoja za úvahu. Nespokojnosť širokých más totiž narastá a narastá tiež nevraživosť medzi dvoma hlavnými politickými tábormi. Čo je však ešte závažnejšie, mnoho ľudí už ani jednému táboru na kolbišti takzvanej štandardnej politiky neverí; napokon, všetci štandardní politici (sami si tak hovoria, chcejúc ostatných diskvalifikovať) v podstate ponúkajú to isté.

Netreba si zatajovať, že čoraz väčší počet ľudí sa prikláňa k politickým hnutiam, ktoré sú médiami hlavného prúdu označované za protisystémové, extrémistické alebo dokonca fašistické. Budúcnosť ukáže, či z tohto semeniska rôznorodých myšlienok a protichodných tendencií vzíde (pozitívna) sila schopná presvedčiť dostatok voličov.

Žiada sa však poznamenať, že Slovensko by malo – tak ako doteraz, to je realita – prihliadať na medzinárodnú situáciu, aby sa nedostalo do izolácie a zbytočných problémov (preto sa javí ako problematická snaha ĽSNS dosiahnuť rýchle vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO). Z toho pravdaže nevyplýva nutnosť dávania sa do otrockých služieb. Aj malý národ si môže a má zachovať sebaúctu a čo možno najvyššiu mieru samostatnosti!

Paradoxne teda, Slovensko (ako aj celý Západ) potrebuje zmenu, ale zmenu uváženú, vychádzajúcu z overených princípov a hodnôt. Potrebuje zmenu, ktorá bude vlastne návratom k tomu dobrému a osvedčenému, čo nám zanechali predchádzajúce generácie.

Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!

Ján Maršálek

::

Odporúčané:

Hľadá sa kresťanský politik

Progresívne Slovensko – triky a tiky propagandy

Európa na ceste smrti

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!