Národovec Jozef Ščasný

Ľudovít Košík

Kňaz, organizátor národného života, mecén a publicista Jozef Ščasný, tiež známy ako čelný predstaviteľ najmladšej generácie bernolákovského hnutia, sa narodil 10. apríla 1813 v Borskom Svätom Petre v rodine notára (otec Andrej, matka Agneša, rod. Papová). Po stredoškolských štúdiách v Skalici, Ostrihome a Nitre vyštudoval teológiu na univerzite v Pešti. Ako kaplán pôsobil v Drietome, Uhrovci a v Nitre, ako farár v Dražovciach pri Nitre a v Močenku. Na dôchodku žil istý čas v rodisku a v Bratislave až do smrti 1. decembra 1889.

V časoch svojho pôsobenia sa zoznámil s Ľudovítom i Karolom Štúrom a ich prostredníctvom sa zapojil do mlado-slovenského hnutia, jeho slovenské prímeno bolo Borislav. Bol významným reprezentantom katolíckeho duchovenstva v národne zjednocovacích snahách s evanjelickou inteligenciou. Bol aj členom tajnej spoločnosti Vzájomnosť, založenej Alexandrom Boleslavínom Vrchovským.

Jozef Ščasný bol tiež signatárom podpisovej akcie za povolenie Štúrových Národných novín. Patril medzi prvých podporovateľov spolku Tatrín, stal sa členom jeho výboru i pravopisnej komisie. Zaslúžil sa o zjednotenie slovenskej inteligencie na štúrovskej spisovnej slovenčine. Bol členom výboru – ako spoluzakladateľ – Prvého ústredného spolku zakladateľov spolkov miernosti v Uhorsku. Horlivo propagoval jednotlivé pobočky spolkov miernosti a o ich význame písal do Slovenských národných novín a Orla tatránskeho.

Po Hollého smrti ako jeho spolurodák a priateľ inicioval postavenie pomníka Jánovi Hollému. Pomník bol odhalený 11. mája 1854 v Dobrej Vode. Aj po tejto úspešnej akcii podporoval národné hnutie a prispieval na vydávanie slovenských kníh. Stal sa členom výboru Matice slovenskej, od vzniku v roku 1870 podporoval Spolok sv. Vojtecha, patril k jeho zakladajúcim členom a daroval mu podstatnú časť svojej bohatej knižnice. Najväčšie uznanie ako mecén si získal venovaním 10 000 zlatých na slovenský preklad Biblie, ktorej prekladateľom bol F. V. Sasinek – za to mu básnický hold vzdal P. O. Hviezodslav (Mecenášovi) i S. H. Vajanský (Jozefovi Ščasnému).

V rokoch 1880–81 finančne prispieval na vydávanie Slovenských spevov. Tiež 1 000 zlatých a knižnicu s 500 zväzkami venoval diecéznej knižnici v Nitre a 100 účastín železnice venoval nitrianskej diecéze. Pri príležitosti 100. výročia narodenia Jána Hollého roku 1885, už ako dekan na dôchodku v Bratislave, venoval 50 zlatých na vyhotovenie pamätnej dosky, ktorá sa doteraz nachádza na Hollého rodnom dome. Na oslavách sa už pre svoj zhoršený zdravotný stav nezúčastnil, jeho účastníkom poslal pamätný list. Na vlastné náklady vydal k tejto storočnici monografiu Ignáca Kaviaka (Slaničana) o Hollého živote a diele. V roku 1888 daroval 600 zlatých Sasinkovi ako odmenu za 36 ročnú literárnu činnosť, hlavne za preklad Svätého písma. Bol čestným občanom Kláštora pod Znievom.

V rodisku Jozefa Ščasného sa konalo 13. apríla 2013 pri príležitosti dvestého výročia jeho narodenia spomienkové podujatie.

Ľudovít Košík

::

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností; Lúč, Bratislava, 2000

Borský Mikuláš 1394–1994; Záhorské múzeum v Skalici, 1994

Eva Fordinálová: Jozef Ščasný; Záhorie č. 4/1993

Slovenský biografický slovník; MS, Martin, 1992