Slovo na nedeľu (112)

Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.

(Mk 16, 5–6)

Pán je mŕtvy. Uložený do hrobu. „Zostúpil k zosnulým,“ modlíme sa v Kréde. Môžeme si položiť otázku: Kde konkrétne je to miesto? Vieme, že po smrti sa môžeme dostať na tri miesta: nebo, peklo, očistec.

Samozrejme, Boží Syn šiel na „tri dni“ k svojmu Otcovi. Zdá sa nám to možno trošku úsmevné, ale je to tak. Dovtedy – ako Syn človeka – sa s Otcom „stretával“ iba v modlitbách. Niekoľkokrát mu Otec poslal „odkaz“ – napríklad po krste v Jordáne: „A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17). Ale k priamemu kontaktu s Otcom nedošlo.

Bolo to krátke stretnutie, Ježiš po troch dňoch opäť „odchádza“ od Otca a vracia sa k nám. Zjavuje sa svojim najbližším. Najprv to bola Mária Magdaléna, ktorá spočiatku vystrašená od hrobu utiekla. Potom spolu s ňou šiel k hrobu Šimon Peter a Ján. Našli hrob prázdny: „Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste“ (Jn 20, 5–7).

Áno, takto sa skončilo utrpenie nášho Pána Ježiša Krista. Prázdny hrob – naša nádej na večný život. Nádej, že Pán nás neopustil, ale je stále pri nás. S nami. Až do skončenia sveta.

Nedá sa opísať detailne, ako Pán prežil svoj život medzi nami. Evanjeliá sú iba čiastočným záznamom jeho života. Nakoniec, objasnil to evanjelista Ján. Očitý svedok, ktorý sprevádzal Pána a bol aj pri jeho ukrižovaní a zmŕtvychvstaní: „Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať“ (Jn 21, 25).

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (111)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.