Vzťah medzi mužom a ženou: úcta, alebo boj?

Sme ženy a muži, každý po inom túži – ale jeden druhému nech rozumne slúži...

Vlado Gregor

Mnohým sa zdá, že Biblia, hlavne Starý zákon, je len zbierkou legiend a nepochopiteľných histórií. Zvláštny problém je tom, čo znamená to neustále a nebezpečné pokušenie rozhodovať o tom, čo je dobro a čo je zlo. Ako a kedy sa tomu konkrétnemu Adamovi a či Adamovi – človeku vo všeobecnosti, otvorili a otvárajú oči?

Je to udalosť, ktorá sa opakuje v podobných, ale stále nových variantoch. Mali sme tu marxizmus-leninizmus, ktorý tvrdil, že nasilu nastolí dobro a spravodlivosť a zmení prirodzenosť človeka. Teraz tu máme feminizmus, ktorý uisťuje, že zotrie rozdiely medzi mužmi a ženami, medzi deťmi a dospelými, teda takisto predpokladá, že zmení prirodzenosť človeka, a ten sa potom sám a neomylne dokáže rozhodovať medzi dobrom a zlom, medzi spravodlivosťou a krivdou.

Hádam najväčším rozdielom medzi mužmi a ženami je to, že ženy chcú mať všetko perfektné a stopercentné a chcú to mať hneď a zaraz, kým muži akosi šetria svoju energiu, vytvárajú poradovníky a ťažko sa odhodlávajú k radikálnym zmenám. Typickejšia je u mužov aj úcta k tradícii, zberatelia starožitností sa vyskytujú takmer výlučne medzi chlapmi. Naopak, ženy sa ženú za tým najmodernejším a najnovším. Máme v Biblii aj záhadný verš o tom, že potomstvo ženy rozšliape hlavu hadovi, teda satanovi, ale asi treba tomu rozumieť tak, že to potomstvo bude mužské aj ženské – a aby to dokázalo, musia sa ženy a muži vzájomne chápať a spolupracovať.

Ženy sú možno aktívnejšie a konkrétnejšie konajúce bytosti, ale čo sa týka zovšeobecňovania a určovania reálnych zásad a postupov, sú nepochybne slabšími nádobami a potkýnajú sa viac. Môj otec neraz zmierlivo hovoril, že my chlapi sme ako tie lenivé kapry a ženy sú tie šťuky, čo nás nútia k pohybu, k nevyhnutnej a užitočnej aktivite.

Ak stratia muži úctu k ženám a ženy úctu k mužom, popletú sa aj pojmy o dobre a zle a svet pôjde do katastrofy. Modlime sa, aby sa to nestalo a pevne dúfajme, že sa to ani nestane. V našich svätých knihách je mnoho prísľubov a nádejí, verme teda a nepochybujme, že sa
naplnia. Božie cesty nie sú naše cesty a v prvom rade si treba ctiť Božiu vôľu, teda neútočiť proti prirodzenosti sveta a života, ktorý stvoril On a ktorý my nemôžeme svojvoľne chcieť meniť.

Z túžby po súkromnom vlastníctve a z prirodzených snáh vyniknúť iste vzniká aj zlo, ale ak chceme tieto raz dané a nevyhnutné sklony odstrániť, stvoríme na zemi peklo. A hoci aj muži, aj ženy žijú v realite a chápu, alebo aspoň tušia, svoje nedostatky, ak ich chcú bez rozumu likvidovať, zmažú aj svoje prednosti a takisto stvoria peklo nielen v rodinách, ale aj v národoch, štátoch a na celom svete.

Uvedomujme si teda svoju zodpovednosť za to, čo sa deje na tejto guľatej zemičke, a to od Genezis až po Apokalypsu a rešpektujme pomoc, ktorú nám Všemohúci neustále a permanentne ponúka! A hlavne, buďme vďační za to, ako nám to tu zariadil, veď už antické príslovie konštatuje, že ak si o niekom povedal, že je nevďačný, povedal si o ňom všetko zlé.

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.