Záleží na vzťahoch

Ján Maršálek

Pripomeňme si najväčšie prikázanie, o ktorom hovoril Ježiš: Milovať budeš Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. Je v ňom vyjadrená trojdielnosť našich vzťahov – vzťah k Bohu, k druhým ľuďom a k sebe. Tieto zložky sa vzájomne ovplyvňujú a podmieňujú. Bez dobrého vzťahu k Bohu trpí aj vzťah k iným. Bez sebaprijatia, sebaúcty a sebadôvery človek nevie prijať, uctiť si druhého človeka. Ak niekto nedôveruje Bohu ani sebe, ako môže dôverovať niekomu inému?

V istom zmysle sú vzťahy hlavnou náplňou nášho života. Všetkému dávajú podobu a tvárnosť, všetko ovplyvňujú. Vedomé budovanie a rozvíjanie dobrých vzťahov je prejavom múdrosti a duchovného pokroku.

Vzťah k Bohu by mal byť založený na bázni a úcte, rešpekte a dôvere, vzťah k ľuďom by mal vychádzať z Dekalógu a vzťah k sebe by mal človek odvíjať od túžby po svätosti. Z toho vyvstáva trojitá požiadavka, ktorá je na naše dobro: nebáť sa pravdy o sebe, nebáť sa ľudí, nebáť sa Božieho volania.

Lev Nikolajevič Tolstoj zahrnul do knihy s názvom Čítanie na každý deň mnoho múdrych myšlienok viacerých autorov. Cituje aj výrok Williama Elleryho Channinga, týkajúci sa práve vzťahov: „Neboj sa človeka, veľkého alebo malého, bohatého alebo chudobného, vzdelaného alebo nevzdelaného. Váž si všetkých ľudí, miluj všetkých ľudí, ale nikoho sa neboj. Nasleduj pravdu, ktorú ti odhaľuje tvoj rozum, a drž sa svojho presvedčenia, nech by to stálo čokoľvek. Nečakaj na ohlas medzi ľuďmi. Čím menej hlasov je na strane pravdy, tým hlasnejšie hovor. Ver tomu, že pravda je silnejšia než poblúdenie, predsudky alebo vášne, a buď pripravený na martýrstvo. Vedz, že pravda nie je miestny alebo dočasný jav, ale niečo nemenné, večné, jedno a to isté na celom svete, jednotné s Bohom, a majúce jeho všemohúcnosť.“

Tak veru, predpokladom zdravých vzťahov je pravda, život v pravde, pravdivosť slov a činov. Zásadovosť a priamosť! Úprimné kritické slová sú vždy lepšie ako prázdne slová chvály. Ani seba nepotrebujeme klamať. V konečnom dôsledku sa pozitívne prejaví práve prísnosť, prísna sebadisciplína. Nikto nám nezoberie radosť zo splnenej povinnosti.

Všetko nepoužívané chradne a stráca na hodnote. Opustený dom chátra, pridlho odložené náradie hrdzavie, nenamáhané svalstvo ochabuje. Podobne je to so vzťahmi. Zanedbávané vzťahy, nepraktizované, odumierajú. A javí sa, že v súčasnosti je takéto zanedbávanie častejšie a výraznejšie než v minulosti. Vďaka technickým prostriedkom vieme, čo sa deje na opačnom konci sveta, ale niekedy nevieme, čo sa deje v blízkom okolí, nevnímame poriadne ľudí okolo seba, málo sa rozprávame, málo sa stretávame, a to i v rodine.

Dostávame sa do bludného kruhu. Technika nám v mnohom pomáha, no zároveň, paradoxne, oberá nás o čas, ktorý sme predtým venovali svojim blízkym. Komunikujeme síce rýchlejšie, ale nepriamo, málokedy zoči-voči. Medziľudské vzťahy sa narušili – v rámci užších aj širších spoločenstiev. Narušili sa tiež vzťahy medzigeneračné, odovzdávanie životných skúseností tak naráža na dosiaľ nevídané prekážky.

Tradícia – cenné a vzácne dedičstvo predkov, nazhromaždená múdrosť predchádzajúcich generácií – spočíva v odovzdávaní. Ak narušíme proces odovzdávania a prijímania, neudržíme kontinuitu výchovy a rastu. Skrátka, situácia je vážnejšia, než sme azda ochotní pripustiť.

Uplatňovanie kresťanskej viery pomáha v každej situácii. To nie je preháňanie. Viera preukázateľne dáva silu. Ježiš ukazuje správny smer. Musíme však prejaviť záujem, musíme chcieť, z hĺbky srdca: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“ (Mt 7, 7–8). A Ježiš k týmto svojim slovám dodáva: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú“ (Mt 7, 12–13).

Jasné a priame slovo. Priame a vyvážené vzťahy. Kresťanský princíp lásky k blížnemu. Úzka cesta a tesná brána – Božie kráľovstvo za ňou! Nikto ľudstvu nepredložil lepší program, nikto mu nedal a ani nedá lepší návod na život. Pritom, patrí sa poznamenať, ide o návod, ktorého dodržiavanie nikoho neoberá o slobodu, nikomu nekradne tvár a vlastné miesto, naopak, upevňuje a podporuje osobitosť každého jedinca. Boh dal každému človeku osobitné poslanie, ktoré nikto iný nemôže splniť.

Náš postoj k okolitému svetu má korene hlboko v našom vnútri. K blížnym máme pristupovať s láskou, máme im pomáhať. Ale či nepotrebujeme pomoc a lásku aj my sami?! Má byť vari človek sám sebe nepriateľom? Odpoveď poznáme. Vieme, že aj k sebe by sme sa mali správať dobre. Najprv k sebe by sme mali byť čestní. Potom dokážeme byť takí aj k druhým.

Uvažujúc o tom znova sa dostávame akoby na začiatok: všetko stojí a padá na vzťahu k Pravde, ktorej tvorcom a zosobnením je Boh – stvoriteľ a pán všetkého. On určil mieru nášho života. My ju môžeme prijať a naplniť, alebo odmietnuť a stratiť.

Ján Maršálek

(Úryvok z knihy Kristus prichádza, ktorá onedlho vyjde vo vydavateľstve Post Scriptum.)

::

Odporúčané:

Môže Boh zomrieť?

Dejinný oblúk kresťanstva

Apokalypsa

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.