Boh alebo nič, svetlo alebo tma

Nad knižným rozhovorom Nicolasa Diata s Robertom Sarahom

Kardinál Robert Sarah: Boh alebo nič
Bratislava, Lúč, 2016

Kardinál Robert Sarah pochádza z africkej Guiney, od roku 2001 pôsobí vo Vatikáne, je prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Patrí k najvýznamnejším cirkevným predstaviteľom súčasnosti, otvorene sa vyjadruje k zásadným náboženským a spoločenským otázkam, pričom zastáva pevnú pozíciu viery, ktorá je verná evanjeliu a Tradícii.

Kniha Boh alebo nič má podobu obsiahleho rozhovoru. Kardinál odpovedá na otázky francúzskeho spisovateľa a vatikanistu Nicolasa Diata. Otázky sú formulované tak, aby umožnili kardinálovi v žiaducej šírke i hĺbke vypovedať jednak o vlastnom života, jednak o témach súvisiacich s vierou a životom Cirkvi. Ako sa uvádza v predslove, „niekomu sa môžu zdať kardinálove názory a postoje náročné až tvrdé“ (s. 14), ale vnímavý čitateľ za tým vybadá nielen priamočiarosť či prísnosť, ale hlavne nasledovaniahodnú zásadovosť a vernosť ideálu.

V prvých kapitolách kardinál Sarah hovorí o sebe, o svojom detstve, dospievaní a ceste ku kňazstvu, o „Božích znameniach v živote prostého afrického dieťaťa“ (s. 17). Je to rozprávanie pôsobivé a múdre, vyžaruje z neho pokora i neochvejná dôvera v Božiu prozreteľnosť. V ďalších odpovediach sa ťažisko postupne presúva do oblasti života univerzálnej Cirkvi, aby napokon, v desiatej kapitole, došlo k zhrnutiu, v ktorom je znova zvýraznený význam viery a uctievania Všemohúceho – s vedomím toho, že „náš svet sa často ocitá na bludných cestách“, ale Božie svetlo „žiari v srdci toho, kto ho prijal, osvecuje cestu tomu, kto ho hľadá“ (s. 425).

Život kresťana si nemožno predstaviť bez modlitby a liturgie. Kardinál Sarah o tom hovorí presvedčivo, isto aj na základe vlastnej skúsenosti. Vzťah k živému Bohu je daný vierou, nádejou a láskou, nie prázdnou učenosťou. Modlitba – v ktorej má hlavné slovo Boh – by mala vypĺňať veľkú časť nášho vnútra. Je dôležité vedieť zmĺknuť a načúvať, nie vždy sa to podarí, no nesmieme sa dať odradiť, modlitbe treba venovať veľa času, oplatí sa to: „V živote založenom na pravidelnej modlitbe sa prelína opravdivý obraz heroickosti s veľkoleposťou a vznešenosťou. Človek je naozaj veľký vtedy, keď kľačí pred Bohom“ (s. 44).

Liturgiu nazýva kardinál Sarah „najvzácnejším posvätným úkonom“, dodávajúc, že prostredníctvom tohto úkonu „nám Cirkev umožňuje stretnúť sa s Bohom, a to tým najjedinečnejším spôsobom“ (s. 67). K svätej omši načim pristupovať dôstojne, slávnostne a s úctou, lebo v nej ide o niečo mimoriadne. Záleží i na forme: „Obradné uctievanie Boha nám pomáha vymaniť sa spod nadvlády pozemskej všednosti“ (s. 68).

Súčasnosť je poznačená neistotou a zmätkom. V podmienkach názorovej plurality, bez náležitého hodnotového ukotvenia, keď hrá prím svojvôľa a relativizovanie všetkého, je voľba správnej cesty ťažká. Navzdory tomu Cirkev musí hovoriť pravdu: „Názorová diverzita v spoločnosti presýtenej informáciami nemôže poslať do zabudnutia stáročia trvajúcu tradíciu Cirkvi“ (s. 168).

V súvise s krízou západnej spoločnosti kardinál poukazuje na niekoľko závažných skutočností. Západ sa pod vplyvom osvieteneckej filozofie a politických prúdov, ktoré z nej vzišli, vzdáva kresťanskej viery. Väčšina ľudí už nevníma Ježiša ako osobu, ako Božieho Syna, ale iba ako nejakú formu idey, ktorá sa, navyše, mnohým javí ako prekonaná, nemoderná: „Ateizmus má pôvod v prvom rade v prepiatom individualizme európskeho človeka“ (s. 250). Pravdaže, takéto zmýšľanie má svoje dôsledky. Spoločnosť bez Božích zákonov sa ocitá v babylonskom pomätení, zásady a pravidlá žitia sa obracajú naruby, namiesto sľubovaného raja na zemi nastáva peklo: „Ak sa starý kontinent definitívne odpíli od najhlbších koreňov svojej identity, ktoré boli kresťanské, obávam sa toho najhoršieho. Vyvolá to celosvetovú krízu, ktorej náznaky už z času na čas preblesknú nad obzorom“ (s. 219).

Fenomén „zatmenia Boha“ sa prejavuje inklináciou ľudí k praktickému materializmu, bezbrehému hedonizmu a definovaniu falošných mravných kritérií: „Jediným zmyslom života sa pre mnohých stáva matéria a okamžité uspokojovanie potrieb“ (s. 254). Takáto mentalita zasiahla i niektorých ľudí v Cirkvi, i priamo v hierarchii: „Zatiaľ čo v mnohých končinách sveta kresťania pre svoju vieru a vernosť Kristovi zomierajú, v niektorých západných krajinách duchovenstvo vyvíja úsilie, aby sa požiadavky evanjelia zredukovali na minimum“ (s. 420). Časť dušpastierov chce presadiť zmeny v pastorácii i teológii, „ktoré sú v principiálnom rozpore s Ježišovým učením aj s Magistériom Cirkvi“ (s. 414). Kardinál dôrazne varuje pred takýmito tendenciami, pripomínajúc nevyhnutnosť zotrvania v pravej viere.

Kniha kardinála Roberta Saraha s príznačným názvom Boh alebo nič poskytuje veriacemu i pochybujúcemu či hľadajúcemu, ale azda i neveriacemu nemálo podnetov na premýšľanie. Nie je to suchá teológia. Z kardinálových odpovedí vanie dobrá vôľa zameraná na ozdravenie nášho života – osobného i spoločenského. Napriek kritickému tónu viacerých pasáží je celkové vyznenie knihy pozitívne: „Keďže naša viera a nádej spočívajú v Bohu, môžeme žiť bez strachu a obáv“ (s. 302).

Ján Maršálek

(Recenzia vyšla pôvodne v časopise VOX.)

::

Recenzujeme dobré knihy:

Benedikt XVI.: Cirkevní otcovia

Robert Sarah: Sila ticha

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.