O poľnohospodárskych dotáciách

Toto zamyslenie bude napísané z pohľadu radového občana, poľnohospodára, ktorý svoj pracovný život  „venoval“ tomuto odvetviu.

Jozef Nemčok

Potravinová bezpečnosť akosi stráca v spoločenskom povedomí na význame. Hlavne v  supermarketoch je málo slovenských výrobkov. I napriek tomu, že kvalita dovážaných potravín je mnohokrát nižšia, spotrebiteľ je neraz nútený kúpiť si potravinový výrobok dovezený zo zahraničia.

Kde hľadať príčiny? Okrem iného je to zle nastavená dotačná politika, ktorá znevýhodňuje nášho poľnohospodára. A v neposlednom rade zneužívanie dotácií.

Pri sledovaní denných správ sa dozvedáme, že dochádza k neoprávnenému poberaniu finančnej podpory – i na plochy, ktoré sú nie poľnohospodárskou pôdou. Zdá sa, že terajší právny a dotačný systém vyhovuje veľkopodnikateľom, respektíve špekulantom, pričom drobný slovenský roľník, ktorých je – ako sa ľudovo hovorí – už len ako šafranu, pri získavaní dotácií musí predložiť kopu rôznych dokladov a prekonať množstvo prekážok...

Ilustračná snímka: PriestorNet

Mnoho slovenských poľnohospodárov opustilo gazdovanie na poli či v maštali pre neefektívnosť – z pohľadu nízkej trhovej hodnoty výrobkov, ktoré roľník realizuje. Pracovné a materiálne vstupy sú vyššie než je realizačná cena výstupov. Či už ide o produkty rastlinnej alebo živočíšnej výroby. S tým súvisí opúšťanie pôdy a jej preberanie cudzincami.

Tieto skutočnosti pretrvávajú od roku 1989. A treba otvorene povedať, že od vstupu do Európskej únie je slovenský roľník znevýhodnený. Dotácie poskytované našim poľnohospodárom, oproti západoeurópskym, sú nižšie. Preto mnohí len živoria. Stačí sledovať niektoré relácie v televízii, čítať v novinách o tých, ktorí i napriek všetkému ešte ostávajú pracovať,  sú spojení s pôdou, neopúšťajú rodnú hrudu, hoci hospodária v ťažkých ekonomických podmienkach. Na druhej strane, stačí sa pozrieť na bývalé družstevné objekty – opustené, chátrajúce. Mladšej generácii pripomínajú zrúcaniny Strečna, Beckova a im podobných hradov. Dnes je už ťažko hľadať nápravu.

Kým tento fenomén bude pretrvávať a poľnohospodárska prvovýroba sa nedostane do popredia záujmu štátnych inštitúcií, tak nám  neostáva nič iné, len trpieť tieto neduhy, ktoré akosi nevieme prekonať.

Jozef Nemčok
(ročník 1936 – poľnohospodár, publicista, autor knihy Cesta smrti a života)

::

Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.