Akú máme demokraciu

Jozef Nemčok

Dlho som sa zamýšľal nad pojmom demokracia. Moje úvahy vychádzali hlavne z porovnávania dvoch odlišných systémov – systému, ktorý  sme my starší zažili do roku 1989, a toho, ktorý prežívame dnes. Zdá sa mi, že sme ďaleko za demokratickým systémom vyspelých kapitalistických krajín, a toto zaostávanie v ponímaní demokratických princípov sa začalo prejavovať ihneď po II. svetovej vojne, možno o niečo skôr, keď vláda ČSR na čele s Edvardom Benešom zapredala svojím podpisom našu krajinu Stalinovi; okrem toho bez akýchkoľvek podmienok darovala Stalinovi Podkarpatskú Rus.

Treba povedať, že sme nedospeli v minulom režime k pravému socializmu, tak ako ho hlásal Marx a Engels. To isté platí i po zmene v roku 1989: nedospeli sme k pravému kapitalizmu. Sme niekde na začiatku niečoho, čo nevieme pomenovať.

Keď už spomínam socializmus, možno bol pre všedných ľudí dobrý, medzi nich som možno patril i ja. Keby nebolo tých zákazov, príkazov, preverovania... keby dával viac slobody,  bol by v podstate pre väčšinu ľudí vyhovujúci. Každý mal prácu, zaistené základné životné potreby, mnohí vlastné bývanie, za ktoré sa dnes draho platí. Chýbala sloboda prejavu a pohybu, no mnohí obyčajní ľudia to ani veľmi nepociťovali. Medzi nich som sa vo väčšine radil i ja. Ako nestraník som mal zodpovednú funkciu v podniku, kde sa nehľadelo na pracovný čas – robil som od vidím do nevidím, väčšinou pod holým nebom – v poľnohospodárstve, k tomu asi netreba komentár.

Od roku 1996 som dôchodca, ale nenecháva ma ľahostajným, keď čítam alebo počujem o korupčných škandáloch, o podivnom konaní tých, ktorí riadia tento štát, pritom žijú v prepychu – i preto, že mnohí za lacný groš získali fabriky, privatizovali. Na strane druhej, nejeden robotník bol vyhodený, ako nezamestnaný, na ulicu.

Radový občan sa dozvedá z tlače či elektronických médií, že politici bohatnú na rôznych zákazkách, províziách a podobných neoprávnených ziskoch. Preto sa plnia ulice protestujúcimi. Ale predstavitelia štátu nerešpektujú výzvy a požiadavky protestujúcich občanov, smerujúce k ich odvolaniu, vyvodeniu zodpovednosti. Neodstúpia, držia sa pri moci ako kliešť. Taká je pravda, ktorá však akoby stratila svoj význam, dôležitosť. Preto píšem v prvých riadkoch, že ešte máme ďaleko od kapitalistického systému. V západných kapitalistických krajinách by už boli mnohí, proti ktorým sú manifestácie, odstavení od moci.

I ja som sa zúčastnil na týchto manifestáciách, v našom okresnom meste. A prečo som tam šiel? Len preto, že tie akcie organizovali mladí ľudia, nezaťažení minulosťou. Nezaťažení predsudkami socializmu, ale ani kapitalistickou ideológiou. Boli to manifestácie za pravú demokraciu, organizované mladými ľuďmi, ku ktorým sa pridali staršie generácie.

Chodil som na námestia, hoci mi to mohlo byť v mojom veku jedno. Išiel som preto,  aby moji vnuci a pravnuci žili lepšie a spokojnejšie, aby žili v spoločnosti, v ktorej bude vládnuť spravodlivosť, ktorej je zatiaľ na Slovensku akosi len pre vyvolených.  

Jozef Nemčok

::

Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.