Popretím Boha sa rúca akýkoľvek základ ľudskej morálky. (Pius XII.)
 |
| Ilustračná snímka: PriestorNet |
Kresťanstvo je v našej časti sveta na ústupe. Netreba si to
zatajovať a netreba to ani osobitne dokazovať – stačí sa pozrieť okolo
seba.
Americký autor Rod Dreher prirovnáva
sekularizáciu k povodni, ktorá ničí krajinu. Už ani vyššie položené miesta
nie sú bezpečné, Západ sa ocitol v najväčšej duchovnej kríze od pádu
Rímskej ríše. Kresťanské hodnoty sú zosmiešňované, znevažované, popierané –
kultúru sebadisciplíny a sebaformácie sme nahradili kultúrou túžby:
„Napriek svojmu bohatstvu a technickej vyspelosti na modernom Západe
žijeme v barbarizme, hoci si to neuvedomujeme.“
Podliehame diktatúre relativizmu, nehľadáme
pravdu, ale jej napodobeniny, ktoré nám vyhovujú. Chceme mať na všetko vlastný
názor, pritom neraz bez rozmyslu prijímame mediálne servírované tvrdenia
a vzory. Kardinál Sarah konštatuje: „Neistota a zmätok pri voľbe
správnej cesty v podmienkach názorovej plurality je najťažšou chorobou dnešných
čias.“ Vyplýva to z mentality súčasného človeka, ktorý všetko meria podľa
seba, všetko prispôsobuje svojej vôli, či skôr svojvôli, odmietajúc autoritu
a večne platné duchovné princípy.
Ľudia prijali – mnohí ani nevedia ako – úplne
pomýlený spôsob myslenia: čo bolo donedávna nemravné a zahanbujúce, stalo
sa pokrokovým a chvályhodným. Dá sa hovoriť doslova o zrútení
mravného poriadku. Presvedčivo o tom píše Pat Buchanan. Dekristianizáciu
považuje za trúfalý experiment, hazardérstvo: „To, čo skúšame, je skutočné smelé.
Západný človek si povedal, rovnako ako Lucifer a Adam, že môže bez
následkov neposlúchať Boha a že sa môže stať sám sebe Bohom.“ Obrazne
povedané, kompas sme hodili cez palubu a plávame bez jasného cieľa, teda
vlastne blúdime, rútime sa do záhuby. Podľa Buchanana sú dni Európy zrátané,
kresťanstvo je tu takmer mŕtve a rozhodnutím nemať deti Európania prijali
koniec svojej civilizácie...
Situácia azda nie je až taká zlá, ako ju
vykresľuje Pat Buchanan. Azda je ešte možnosť záchrany. Je však namieste otázka,
ako a či vôbec sa chceme zachrániť a čím chceme nahradiť kresťanstvo,
keď sa ho tak ľahkovážne vzdávame. Ono je totiž živnou pôdou našej kultúry.
Máme inú? A čím chceme nahradiť hodnotový systém vychádzajúci
z Desatora? Vari nejakým sociálnym inžinierstvom? Alebo inakším
náboženstvom? Ani jedno nedosahuje kvality kresťanstva!
Naozaj si myslíme, že prežijeme vlastnú smrť?!
Ján Maršálek
::
Literatúra:
PriestorNet
Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.Cítime zodpovednosť: overujeme si informácie, odmietame bulvárne témy.Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.
Myslím, že kresťanstvo nie je možné nahradiť. Alebo svet kresťanstvo prijme alebo sa zničí. Bojím sa, že skutočná situácia je horšia než ju vidia pesimisti. Už sa rútime do priepasti a my sa tvárime ako hrdinovia. Kiež by som sa mýlil. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťJe udivujúce, a na pováženie, že u nás sa vo verejnom priestore fakticky nevyskytujú také hlasy ako je ten Buchananov. Akoby sme sa báli domýšľať veci do konca. Zaoberáme sa podružnosťami a tie najväčšie problémy neriešime.
OdstrániťPatria sem tieto múdre slová Alexandra Solženicyna:
OdpovedaťOdstrániť„Nezostáva nič iné, ako hľadať chybu v samotných koreňoch, základoch novovekého myslenia. Myslím tým prevládajúce západné chápanie sveta, ktoré vzniklo v renesancii, a politiky, vytváranej v osvietenstve ako základ všetkých vied o štáte a spoločnosti. Môžeme ho nazvať racionalistický humanizmus alebo humanistická autonómia. To je smer, ktorý vyhlasuje a uskutočňuje autonómiu človeka vo vzťahu k všetkým silám, ktoré sú nad ním. Môžeme tiež hovoriť o antropocentrizme, myšlienke, že človek je stredom všetkého, čo existuje.
Humanistické vedomie sa vyhlásilo za nášho vodcu, poprelo existenciu zla v ľudskom vnútri a za najvyšší cieľ stanovilo nadobúdanie pozemského šťastia. Tak vložilo do základu novodobej západnej spoločnosti nebezpečný sklon klaňať sa človeku a jeho hmotným potrebám. A tak sloboda samotná rozhodne nemôže vyriešiť všetky problémy ľudskej existencie. Naopak, nesie so sebou celý rad ďalších.“