|
Ilustračná snímka: PriestorNet |
Ako dieťa som túžil stať sa prezidentom. Chcel
som sa voziť v limuzíne Tatra 603. Netušil som, že prezident si okázalo
lieta v oblakoch, kedy sa mu zachce... Takže chcem byť prezidentom!
Nedá mi neznepokojovať sa nad slovom „strana“.
Tá z čias totalitnej moci naháňala svojimi pravidlami hrôzu a mnohí
si vydýchli, keď po rokoch stratila svoj vplyv a moc. Ibaže, čo sa to deje
v súčasnosti? Slovo „strana“ opäť naháňa strach, pretože je to chobotnica
s množstvom chápadiel, majúcich v moci naše každodenné bytie. Čo
strana, to akýsi pseudonázor – ako má fungovať spoločnosť.
Tak prečo spoločnosť vo svojej infraštruktúre
optimálne nefunguje? Lebo ide o moc, a nie o ľudí, čo dali
chamtivcom po moci svojimi hlasmi priestor. V boji o válovy sa na človeka
zabúdalo odjakživa.
Čoskoro budeme rozhodovať o novej hlave štátu.
Všetci máme jasnú predstavu o tom, aký by mal prezident byť. Vzdelaný,
múdry, nebojácny a spravodlivý, vážený doma i v zahraničí. A tu
je pes zakopaný. Prezident by mal byť hlavou všetkých, nie iba tých, ktorí by
chceli, aby vo funkcii obhajoval ich egoistické záujmy.
Čo strana, to kandidát! O čom to svedčí?
Už vopred vieme, že nebude nestranný, ak by vzišiel z hocijakej strany!
Základom existencie v strane je poslušnosť voči straníckej vrchnosti.
Lobisti hádam ani nespia, len aby do funkcie hlavy štátu dosadili svojho
poslušného adepta. Za podpory neustále klamaných voličov. Už Napoleon Bonaparte
tvrdil, že základnou funkciou štátu je klamať občanov. Ibaže sa to musí vedieť...
Stranícki bossovia našich strán sa majú veľa čo učiť!
Budeme rozhodovať o prvom mužovi štátu
podľa jeho bezúhonnosti? Či sa nebudeme stačiť čudovať, koho sme to
zvolili, ak sa bude médiami valiť ako lavína jedna desivá kauza za druhou?
Nazerám do zoznamu s adeptmi, ktorí budú bojovať o najvyšší post
v štáte. Dívam sa, nikoho akosi nevidím... Čím viacej mien, tým
prázdnejšie hárky. Čím je to?
Viera spoločnosti v spravodlivejšiu
budúcnosť je neoblomná. Tak si to nepokazme počúvaním medových rečí, že ten či
onen kandidát je najvhodnejší. Lustrujme si každého podľa vlastných hodnôt.
Máme ich prísne, verím tomu...
Múdry muž tvorí hodnoty a nelieta si
medzi oblakmi len preto, že mu to dovolíme...
PriestorNet
Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov:
nekopírujeme, nekradneme.
Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.
Cítime zodpovednosť: overujeme si informácie, odmietame bulvárne témy.
Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.
Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.
Podľa v článku nastolených kritérií mi vychádza ako najvhodnejší Eduard Chmelár.
OdpovedaťOdstrániťPrezidentské voľby: už teraz sa javí, že to bude pekné divadlo – tragikomická hra na demokraciu.
OdpovedaťOdstrániť