Začať s pokáním

Ak sa prestaneme pozerať pravde rovno do očí, určite sa to s nami dobre neskončí...

Vlado Gregor

S odkazom Ježiša Krista, teda s kresťanstvom, sa v poslednom čase zrýchlene deje niečo nepekné a nevkusné. Dostalo sa mi v krátkom čase do rúk niekoľko zaujímavých textov s príslušnou faktografiou. Ide o tvorbu dona Luigiho Villu (1918–2012), o ktorom katolícky svet takmer nič nevie – a mal by. To, čo tvrdí on, opisuje aj protestant Erich Brüning v knihe Cudzí agent, kde takisto zhromažďuje fakty o rozklade kresťanstva zvnútra. Títo dvaja autori sa vzájomne a nezávisle potvrdzujú (a už v Starom zákone sa píše, že svedectvo dvoch nezávislých svedkov je asi pravdivé…).

Ako čerešničku na torte uvediem knihu otca Ralpha Wiltgena SVD Rýn sa vlieva do Tiberu, ktorá je vlastne objektívnou kronikou II. vatikánskeho koncilu, so zámerným vyhýbaním sa zlomyseľným komentárom a opovážlivému posudzovaniu. Isteže platia Kristove slová: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ Ale náš zakladateľ nikde a nikdy nezapochyboval o jedinečnosti a výnimočnosti svojej zvesti. On miloval svojich nepriateľov a odpúšťal im, ale nikdy a nikde im nedával za pravdu. Nikde a nikdy nevypúšťal balóniky nejednoznačných špekulácií a nikdy a nikde jeho nasledovníci nemuseli vysvetľovať, že on to tak nemyslel…

Všetci ľudia máme svoje chyby, ale v prvom rade si ich musíme uznať a vyznať, ináč ich nevieme, nemôžeme a nedokážeme napraviť. Ak sa o to nebudeme ani snažiť, staneme sa slepými vodcami slepých, alebo minimálne skončíme v slepej uličke. Evanjelium je určite dobrou zvesťou a posolstvom milosrdenstva. Ale ak malo byť márnotratnému, stratenému a ohlúpnutému synovi odpustené, musel si najprv uvedomiť, že sa má vrátiť k otcovi, k rešpektu a úcte k nemu, k jeho pravidlám, tradíciám a nemenným, jednoznačným a skalopevným zásadám.

V tom nám pomáhaj Otec, Syn, Duch Svätý, aj Matka Božia a všetci pravdiví a svätí ľudia, ktorých netreba urýchlene kanonizovať a uctievať, ale učiť sa nielen na ich vynikajúcich skutkoch, ale aj na ich neúmyselných a pochopiteľných chybách. Sám Ježiš nám jasne povedal, že dokonalý a úplne dobrý je len nebeský Otec, všetci ostatní sme kritizovateľní... Aj Ježiš, aj Ján Krstiteľ a vlastne všetci opravdiví proroci a svätci začínali hlásaním pokánia. Ak nechceme skončiť zle a hlúpo, je treba, aby sme s ozajstným pokáním začali aj my.

Vlado Gregor

::

Súvisiaci článok:

Nič nemožno postaviť na lži

PriestorNet

Prinášame pôvodnú tvorbu našich autorov: nekopírujeme, nekradneme.

Rešpektujeme etické pravidlá: publikujeme pod svojím menom.

Cítime zodpovednosť: overujeme si informácie, odmietame bulvárne témy.

Záleží nám na profesionalite: každý text redigujeme.

Veríme, že i dnes sa nájdu ľudia, ktorí to vedia oceniť.